Pôvodný projekt NDS obsahuje napr. zbytočne dlhé mosty či neoptimálne (drahé) riešenie vetrania tunela Višňové. V roku 2012 súťaž na zhotoviteľa metódou "naprojektuj a postav" umožnila uchádzačom pôvodné riešenie výrazne zefektívniť. Uchádzač, ktorý v tendri predložil najnižšiu ponuku (Skanska + Strabag), túto možnosť využil a ponúkol výrazné zefektívnenie technického riešenia. Žiaľ, NDS na podnet druhého Doprastavu túto ponuku bez primeraného dôvodu vylúčila. Toto rozhodnutie v roku 2014 odobril aj Úrad pre verejné obstarávanie, vtedy v réžii nominantov Smeru-SD. Následne NDS prijala až tretiu ponuku v poradí od združenia Impregilo a Dúhy, ktoré žiadnu optimalizáciu technického riešenia tunelov či mostov neprinieslo. Nasledovali roky zlého riadenia stavby, snahy zhotoviteľa o výrazné dodatočné zvýšenie ceny, v roku 2019 pre štát nevýhodná dohoda o ukončení zmluvy a v roku 2020 nový výber zhotoviteľa. Vzhľadom na stav rozostavanosti však väčšina optimalizácií, ponúknutých v roku 2012, už nebude možná. Náklady citeľne zdvihne aj potreba sanácie rozostavaného tunela a mostov.

Týmto úsekom už dnes prechádza 14 až 22 tisíc vozidiel denne, z toho 1,9 až 3,5 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty a neprimerane zaťažuje obce, ktorými takáto dopravná záťaž prechádza. Po dokončení úsekov D1 pri Žiline je pravdepodobné, že aj časť východo-západného tranzitu dnes využívajúca rýchlocestu R1 sa presunie na D1 a doprava tu ďalej stúpne. Po dokončení úseku D1 popri Ružomberku sa tak najväčšie zdržania presunú práve sem.

Trasa s dlhším tunelom Korbeľka skráti diaľnicu D1 o takmer 3 km, vyhne sa nebezpečným zosuvným územiam i chráneným biotopom a zrejme nebude drahšia ako tzv. úžinový variant. Je preto v tomto prípade najlepším riešením (záverečné stanovisko EIA ju odporúčalo už v roku 2002). Snaha politikov urýchliť dostavbu D1 voľbou trasy s kratším tunelom, a to bez jej riadneho posúdenia, žiaľ viedla do slepej uličky. Neochota priznať a včas opraviť zlé rozhodnutie spôsobila zbytočné zásahy do prírody, márne vynaloženie už vyše 28 miliónov eur a desaťtisícov hodín práce odborníkov. A najmä oddialila reálny horizont dokončenia tohoto úseku diaľnice o viac ako desaťročie.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Úseky jestvujúcej cesty I/16 od Zacharoviec pri Rimavskej Sobote po obchvat Figy sú výrazne najhoršie na celom južnom ťahu. Ide o naliehavejší problém ako riešenie iba zriedka problémového horského prechodu Soroška, kde sa plánuje dlhý a nákladný tunel.

Úzku, kľukatú a neprehľadnú cestu za Rimavskou Sobotou (najhoršiu na celom južnom ťahu) je napriek nie vysokej intenzite dopravy primerané a potrebné nahradiť súvislou preložkou cesty, resp. 1/2-profilom pomerne nenáročných úsekov rýchlostnej cesty R2 Zacharovce - Bátka a Bátka - Figa spolu v dĺžke 14,5 kilometra. Pred finalizáciou prípravy však odporúčame preveriť možnosti optimalizácie technického riešenia a zníženia nákladov.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú má už pripravenú Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky.

Projektované riešenie je úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je nutné ho zásadne preriešiť, napríklad prestavbou súčasnej cesty I/9 na 4-pruh. Na tomto úseku totiž cesta vedie mimo obcí a má veľmi dobré smerové aj výškové vedenie vhodné aj pre rýchlostnú cestu. Stačí k nej dobudovať ďalšie 2 jazdné pruhy, čo je reálne s oveľa nižšími nákladmi v porovnaní s plánovaním riešením 4-pruhu v novej trase.

Tento úsek je menej naliehavý ako úseky D3 pri Kysuckom Novom Meste a Čadci, keďže súčasná cesta I/11 tu už má parametre polovičného profilu diaľnice. Úsekom prechádza vyše 14 tisíc vozidiel denne, z toho až tritisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Kapacita dvojpruhovej cesty sa tak aj tu blíži k naplneniu. Po otvorení kriticky chýbajúceho úseku D3 nad Čadcou od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac a kompletizácia celej diaľnice D3 bude nevyhnutnosťou.

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť. Žiaľ, ministerstvo sa v roku 2018 znovu vrátilo k zbytočne drahému riešeniu, keď ustúpilo neprimeraným požiadavkám niektorých obcí na zachovanie súčasnej cesty I. triedy aj potom, čo diaľnica prevezme vyše 80 % záťaže. Pre vozidlá, čo zostanú mimo diaľnice, by dlhodobo stačila súbežná cesta nižšej kategórie. Tá sčasti existuje a na časti úseku by bolo potrebné ju dostavať, ale s výrazne nižšími nákladmi ako si vyžiada chystané riešenie. Ak sa tu veľkorysá cesta I. triedy naozaj nevyužije ako súčasť budúcej diaľnice (dostavbou iba 2 pruhov) bude vedľa nej dobudovanie ďalších štyroch pruhov v stiesnenom teréne technicky náročné a drahé. Najmä z tohto dôvodu projekt v uplynulých 8 rokoch zamrzol už v pokročilej fáze prípravy, no bez zdrojov na realizáciu.

Týmto úsekom prechádza už takmer 22 tisíc vozidiel denne, z toho 3,4 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty, neprimerane zaťažuje dotknuté obce a denne spôsobuje výrazné zdržania. Po otvorení nového úseku D3 z Čadce po Svrčinovec od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac. S ňou sa zväčší aj dĺžka kolón a každodenných zdržaní na križovatke pri Kysuckom Novom Meste a obci Radoľa.

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť, no technické riešenie je aj po vypustení nezmyselného tunela Kysuca (popod križovatku pri Radoli) drahšie než je nutné. Ministerstvo dopravy by malo konečne opustiť úplne nereálne plány o vodnej ceste cez Kysuce - ich rešpektovanie totiž núti NDS projektovať a stavať zbytočne vysoké a dlhé mosty, ktoré stavbu D3 nezmyselne predražujú. Ďalšie zníženie nadmerných nákladov sa dá dosiahnuť menej veľkorysou preložkou cesty I. triedy (od Brodna po Kysuckú bránu), ktorá by zároveň umožnila viesť diaľnicu D3 v priestore Kysuckej brány menej komplikovane a draho. Doteraz vyžadované a projektované parametre preložky cesty I. triedy sú neprimerané, keďže dopravný význam cesty I. triedy bude po presune väčšiny vozidiel na diaľnicu oveľa menší.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má pri nízkom dopravnom zaťažení veľkú kapacitnú rezervu. Ešte dlho nebude opodstatnené budovať k nej súbežnú rýchlostnú cestu.

Na tomto úseku bude aj v prípade rastu intenzity dopravy ešte dlho postačovať súčasná široká a prehľadná cesta I/16. Potrebuje len poriadnu opravu výrazne zanedbanej vozovky.

Vyše 15 tisíc vozidiel, z toho 3,8-tisíca ťažkých, znamená pre tunel Horelica pri Čadci o polovicu vyššie zaťaženie v porovnaní s tunelom Branisko, ktorý má rovnako iba jednu tunelovú rúru. Časté priebežné uzatváranie tunela Horelica v dôsledku kolón nateraz súvisí aj s križovatkami iba kilometer za tunelom, kde sa tvoria kolóny siahajúce až do tunela. Po otvorení nasledujúceho úseku Čadca - Svrčinovec od roku 2021 by sa situácia mala citeľne zlepšiť, no dostavba na plný profil bude aj tak potrebná a je lepšie k nej pristúpiť skôr ako tu dopravná záťaž po otvorení ďalších úsekov D3 ešte viac stúpne.

S ohľadom na vysokú intenzitu dopravy a až bezmála 4-tisíc ťažkých vozidiel (nad 3,5 tony) je tu dostavba na 4-pruh opodstatnená.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí - s výnimkou Čečejoviec. Na vyriešenie obchvatu jednej obce netreba budovať 18 kilometrov rýchlostnej cesty.

Namiesto zbytočných 18 km rýchlostnej cesty, ktorá predĺži súčasnú priamu trasu o 1,6 km a vyrieši obchvat jedinej obce, odporúčame pripraviť kratší obchvat obce Čečejovce. Ostatné úseky súčasnej cesty majú veľmi dobré parametre a nevyžadujú budovanie rýchlocesty v novej trase.

Súčasná cesta cez Donovaly vďaka prídavným pruhom pre pomalé vozidlá kapacitne postačuje, problémom sa stáva iba počas výdatného sneženia. Tento ťah perspektívne odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá presmeruje väčšinu z východo-západného tranzitu z aktuálne obľúbenej trasy (R1 - Donovaly - D1) na ucelenú diaľnicu D1, a to skôr ako by prichádzalo do úvahy vybudovanie súvislej R1 až po Ružomberok.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotný 6-pruh (vrátane odstavných pruhov) je potrebné, ale podstatne menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec.

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Je škoda, že NDS upustila od kolektorov až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov sa síce rozhodlo už pred viacerými rokmi, príprava rozšírenia D1 však od roku 2013 reálne nepokračuje, preto niektoré parametre riešenia nie sú známe, pričom predpokladané náklady zostávajú pomerne vysoké.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Problémom na tomto ťahu nie je vysoká intenzita dopravy ani chýbajúca rýchlostná cesta, ale takmer súvislo obostavaná cesta I/64, ktorá vedie v dlhých úsekoch intravilánmi obcí.

Rýchlostná cesta v tejto trase nemá opodstatnenie. Dopravne primeranejším riešením je tu preložka cesty I. triedy - tá súčasná totiž vedie takmer súvislo naprieč obcami. Takéto riešenie by bolo lacnejšie, skôr realizovateľné a trvalo postačujúce na dopravnú obsluhu územia od Nitry až po Partizánske. Rýchlocestu R8 treba vypustiť z plánovanej siete, pretože v skutočnosti odďaľuje hľadanie primeranejšieho riešenia, ktoré tento región potrebuje.

Jestvujúca cesta I/16 cez Zvolen pretína mesto našťastie mimo centra, avšak v trase, ktoré mesto rozdeľuje. V intraviláne zároveň plní úlohu kľúčovej vnútromestskej komunikácie, keďže spája sídliská na juhu mesta s centrom Zvolena. Vysoké dopravné zaťaženie, negatívne vplyvy na obyvateľstvo i spomaľovanie dopravy postupne zvyšuje naliehavosť odklonenia tranzitnej dopravy na obchvat. Ten má prepojiť hotové úseky R2 východne od Zvolena na rýchlostnú cestu R1.

Dopravne aj spoločensko-ekonomicky optimálny severný obchvat už vyše desaťročie naráža na odpor vlastníkov nehnuteľností v Sliači, ku ktorým sa trasa priblížila. Napriek prisľúbeným technickým opatreniam na elimináciu možných negatívnych vplyvov. Naopak trasovanie R2 cez mesto a teda ešte výraznejšie rozdelenie mesta odmieta Zvolen. Z patovej situácie zodpovední už dlhé roky nevedia nájsť východisko a zrejme jediným riešením bude rozhodnutie vlády o vyššom verejnom záujme.

Napriek vysokému podielu ťažkej dopravy tu 4-pruhová diaľnica má ešte veľkú kapacitnú rezervu a príprava rozšírenia je neopodstatnená. NDS by mala skôr pripracovať rozšírenie cca 2-kilometrového úseku D2 na vstupe do Bratislavy od križovatky Lamač po križovatku Polianky, kde sa 4-pruhová diaľnica podstatne skôr priblíži k naplneniu kapacity.

Prípadnému preťaženiu diaľnice v dopravnej špičke (ak intenzita dopravy ďalej porastie) treba predísť zatraktívnením verejnej dopravy - napríklad skrátením intervalu vlakov z Malaciek do Bratislavy na 15 minút (v špičke v pracovných dňoch).

Týmto úsekom v roku 2015 prechádzalo 6-až 9-tisíc vozidiel denne, z toho sotva tisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Jestvujúca cesta I. triedy kapacitne zvládne aj podstatne vyššiu dopravnú záťaž. V prípade citeľného rastu intenzít dopravy je tento úsek najpotrebnejší z celej ešte plánovanej D1 na východ od Košíc, pretože odbremení od tranzitnej dopravy viacero obcí (Sečovce, Hriadky, Horovce, Trhovište) a osobným vozidlám skráti jazdný čas až o 8 minút. To znamená podstatne väčšie spoločenské prínosy ako má predošlý, dvojnásobne nákladnejší úsek s tunelom Dargov.

Výstavba 4-pruhovej diaľnice na tomto úseku po roku 2030 bude potrebná. Náklady sú v pomere prínosom veľmi prijateľné, trasa v nenáročnom teréne obchádza naraz až štyri obce. Bolo by vhodné predĺžiť tento úsek ešte o 2 km zo susedného úseku D1 v smere od Košíc s tunelom Dargov (zrejme pribudne až neskôr). Predĺžený úsek by naraz a skôr odbremenil od tranzitnej dopravy aj piatu obec - Dargov.

Týmto úsekom prechádza vyše 10-tisíc, najbližšie k Michalovciam až takmer 15-tisíc vodiel denne. Vďaka nízkemu podielu ťažkých vozidiel (menej ako tisícka nad 3,5 tony) jestvujúca cesta I. triedy zatiaľ kapacitne postačuje

Doterajšie trasovanie diaľnice D1 pri Michalovciach si žiaľ vyžaduje až 3,5-kilometrový privádzač, s ktorým sa cesta z/do Michaloviec po D1 predĺži oproti súčasnej ceste až o 4 km a pre tranzit ďalej v smere z/do Humenného ešte viac. Odporúčame preveriť možnosti trasovania bližšie k Michalovciam, aby sa prínosy úseku pre užívateľov citeľne zvýšili, čo je tu pravdepodobne dosiahnuteľné s rovnakými alebo dokonca menšími nákladmi ako zatiaľ plánované riešenie. Zároveň by sa vylúčil záujem časti vodičov využívať z Michaloviec na D1 kratšiu jestvujúcu cestu cez obec Pozdišovce a mestskú časť Michaloviec Močarany.

Po plánovanom rozšírení diaľnice D1 z Bratislavy do Senca na 8-pruh a ďalej do Trnavy na plnohodnotný 6-pruh nebude nová súbežná 4-pruhová rýchlocesta ešte veľmi dlho potrebná.

Preťažovaniu diaľnice D1 v dopravnej špičke treba predchádzať nie plánovaním ďalších rýchlociest ale zlepšením ponuky vlakov medzi Trnavou a Bratislavou, prípadne aj Sencom a Bratislavou (15-minútový interval v špičke v pracovných dňoch).

Dopravne (zbytočne) veľkorysé riešenie, jeho stavebná náročnosť a vysoké náklady (vyše 50 mil. € za sotva 1,7 km) už dávno volali po zásadnom prehodnotení, no ministri dopravy a ich nominanti na to dlho nenašli odvahu. Radšej predstierali pokračovanie prípravy. Až v októbri 2018 stiahla NDS žiadosť o územné rozhodnutie na pridrahú rýchlocestu, čo je síce nepopulárne ale konečne správne riešenie. Nasledovať má nové posúdenie variantov preložky v parametroch cesty I. triedy alebo skapacitnenia existujúcej cesty so zmiernením jej dopadov na časť obce, ktorou prechádza. Keby o zmene rozhodol už minister Počiatek v roku 2012, keď ho na nutnosť prehodnotenia upozornil Inštitút stratégie MDV, primeranejšie riešenie už mohlo byť pripravené na realizáciu.