Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, s nedostatkom prehľadných úsekov na bežpečné predbiehanie pomalších vozidiel. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri Novákoch. Opakovane tu dochádza k ťažkým dopravným nehodám aj s fatálnymi následkami, najmä na rovnom ale úzkom úseku s napojeniami ciest z/do obce Nitrica.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a nebude problémom ani keby tu došlo k značnému nárastu intenzity dopravy.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Problémom na tomto ťahu nie je vysoká intenzita dopravy ani chýbajúca rýchlostná cesta, ale takmer súvislo obostavaná cesta I/64, ktorá vedie v dlhých úsekoch intravilánmi obcí.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Súčasná cesta cez Donovaly vďaka prídavným pruhom pre pomalé vozidlá kapacitne postačuje, problémom sa stáva iba počas výdatného sneženia. Tento ťah perspektívne odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá presmeruje väčšinu z východo-západného tranzitu z aktuálne obľúbenej trasy (R1 - Donovaly - D1) na ucelenú diaľnicu D1, a to skôr ako by prichádzalo do úvahy vybudovanie súvislej R1 až po Ružomberok.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a nebude problémom ani keby tu došlo k značnému nárastu intenzity dopravy.

Jestvujúca cesta I/16 cez Zvolen pretína mesto našťastie mimo centra, avšak v trase, ktoré mesto rozdeľuje. V intraviláne zároveň plní úlohu kľúčovej vnútromestskej komunikácie, keďže spája sídliská na juhu mesta s centrom Zvolena. Vysoké dopravné zaťaženie, negatívne vplyvy na obyvateľstvo i spomaľovanie dopravy postupne zvyšuje naliehavosť odklonenia tranzitnej dopravy na obchvat. Ten má prepojiť hotové úseky R2 východne od Zvolena na rýchlostnú cestu R1.