Úzku, kľukatú a neprehľadnú cestu za Rimavskou Sobotou (najhoršiu na celom južnom ťahu) je napriek nie vysokej intenzite dopravy primerané a potrebné nahradiť súvislou preložkou cesty, resp. 1/2-profilom pomerne nenáročných úsekov rýchlostnej cesty R2 Zacharovce - Bátka a Bátka - Figa spolu v dĺžke 14,5 kilometra. Pred finalizáciou prípravy však odporúčame preveriť možnosti optimalizácie technického riešenia a zníženia nákladov.

Veľkorysé a mimoriadne nákladné riešenie (56 mil. € za 3,8 km dvojpruhovej cesty, čo je viac ako treba napríklad na obchvat Prievidze s 50 tisíc obyvateľmi) je úplne neprimerané. Je potrebné hľadať podstatne menej nákladné napojenie cesty I/64 na diaľnicu D1.

Výstavba 4-pruhovej cesty je tu opodstatnená, presadzované veľkorysé riešenie prvej časti úseku s tunelom popod Jastrabské sedlo však môže byť zbytočne nákladné. Odporúčame zvážiť menej veľkorysé riešenie. Napríklad akceptovaním nižšej návrhovej rýchlosti a zabratím vhodných úsekov súčasnej cesty tam, kde má vyhovujúce parametre a súbežná cesta buď existuje alebo sa dá dostavať s výrazne nižšími nákladmi.

Projektované riešenie rýchlostnej cesty R2 je na tomto úseku úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je výsledkom ambície zachovať súčasnú cestu I. triedy, ktorá už vedie mimo obcí a bude sa čoskoro modernizovať, a súbežne s ňou postaviť v novej trase ešte 4-pruhovú rýchlostnú cestu síce v nenáročnom teréne ale s nákladmi až 20 mil. €/km, ktorá navyše neprináša žiadne skrátenie trasy a oproti súčasnej ceste má horšie výškové vedenie (viac stúpaní). Je nutné tento i krátky nasledujúci úsek R2 zásadne preriešiť. Oveľa menej nákladným a kapacitne primeranejším riešením - keď sa časom naplní kapacita 2-pruhovej cesty I/9 - môže byť jej rozšírenie na 4-pruh s dobudovaním mimoúrovňových križovatiek.

Na tomto úseku by stačilo postaviť krátky obchvat obce Pinciná a menšími úpravami na jestvujúcej ceste I/16 zvýšiť bezpečnosť križovatky pri Lučenci. Zostávajúca väčšina z takmer 21-kilometrového úseku má ešte veľkú kapacitnú rezervu a jediné čo potrebuje, je poriadna údržba zanedbanej vozovky.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Aj severná časť D4 sa plánuje ako diaľničný obchvat trasovaný mimo hlavného mesta. No takéto riešenie pre slabý tranzit medzi D1 a D2 na Záhorí netreba, a na obslúženie dopravy z a do Bratislavy bude málo efektívny. V najbližšom desaťročí bude stačiť lepšie využitie potenciálu odľahčenia ciest prímestskými vlakmi, až ako ďalší v poradí potrebných riešení je cestný tunel popod Malé Karpaty. Tu je mimoriadne dôležité, aby sa včas korektne porovnal dopravný potenciál viacerých možných riešení - nielen medzi Račou a Stupavou (s vyše 11 km tunelom) ale aj možných variantov bližšie k mestu a ťažiskám dopravy, ktoré treba obslúžiť (napr. trasa Galvaniho - Krasňany - Lamač, s ktorou tiež počíta územný plán Bratislavy).

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Žiaľ, NDS upustila od kolektorov a nahradila ich plánom rozšírenia samotnej diaľnice po Senec na 8-pruh až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov i milióny eur nákladov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov ale s 8-pruhom na D1 sa už viac rokov hovorí, príprava však stagnuje.

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Je škoda, že NDS upustila od kolektorov až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov sa síce rozhodlo už pred viacerými rokmi, príprava rozšírenia D1 však od roku 2013 reálne nepokračuje, preto niektoré parametre riešenia nie sú známe, pričom predpokladané náklady zostávajú pomerne vysoké.

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Rýchlostná cesta v tejto trase nemá opodstatnenie. Dopravne primeranejším riešením je tu preložka cesty I. triedy - tá súčasná totiž vedie takmer súvislo naprieč obcami. Takéto riešenie by bolo lacnejšie, skôr realizovateľné a trvalo postačujúce na dopravnú obsluhu územia od Nitry až po Partizánske. Rýchlocestu R8 treba vypustiť z plánovanej siete, pretože v skutočnosti odďaľuje hľadanie primeranejšieho riešenia, ktoré tento región potrebuje.

Dopravne aj spoločensko-ekonomicky optimálny severný obchvat už vyše desaťročie naráža na odpor vlastníkov nehnuteľností v Sliači, ku ktorým sa trasa priblížila. Napriek prisľúbeným technickým opatreniam na elimináciu možných negatívnych vplyvov. Naopak trasovanie R2 cez mesto a teda ešte výraznejšie rozdelenie mesta odmieta Zvolen. Z patovej situácie zodpovední už dlhé roky nevedia nájsť východisko a zrejme jediným riešením bude rozhodnutie vlády o vyššom verejnom záujme.

Prípadnému preťaženiu diaľnice v dopravnej špičke (ak intenzita dopravy ďalej porastie) treba predísť zatraktívnením verejnej dopravy - napríklad skrátením intervalu vlakov z Malaciek do Bratislavy na 15 minút (v špičke v pracovných dňoch).

Výstavba 4-pruhovej diaľnice na tomto úseku po roku 2030 bude potrebná. Náklady sú v pomere prínosom veľmi prijateľné, trasa v nenáročnom teréne obchádza naraz až štyri obce. Bolo by vhodné predĺžiť tento úsek ešte o 2 km zo susedného úseku D1 v smere od Košíc s tunelom Dargov (zrejme pribudne až neskôr). Predĺžený úsek by naraz a skôr odbremenil od tranzitnej dopravy aj piatu obec - Dargov.

Doterajšie trasovanie diaľnice D1 pri Michalovciach si žiaľ vyžaduje až 3,5-kilometrový privádzač, s ktorým sa cesta z/do Michaloviec po D1 predĺži oproti súčasnej ceste až o 4 km a pre tranzit ďalej v smere z/do Humenného ešte viac. Odporúčame preveriť možnosti trasovania bližšie k Michalovciam, aby sa prínosy úseku pre užívateľov citeľne zvýšili, čo je tu pravdepodobne dosiahnuteľné s rovnakými alebo dokonca menšími nákladmi ako zatiaľ plánované riešenie. Zároveň by sa vylúčil záujem časti vodičov využívať z Michaloviec na D1 kratšiu jestvujúcu cestu cez obec Pozdišovce a mestskú časť Michaloviec Močarany.

Preťažovaniu diaľnice D1 v dopravnej špičke treba predchádzať nie plánovaním ďalších rýchlociest ale zlepšením ponuky vlakov medzi Trnavou a Bratislavou, prípadne aj Sencom a Bratislavou (15-minútový interval v špičke v pracovných dňoch).

Dopravne (zbytočne) veľkorysé riešenie, jeho stavebná náročnosť a vysoké náklady (vyše 50 mil. € za sotva 1,7 km) už dávno volali po zásadnom prehodnotení, no ministri dopravy a ich nominanti na to dlho nenašli odvahu. Radšej predstierali pokračovanie prípravy. Až v októbri 2018 stiahla NDS žiadosť o územné rozhodnutie na pridrahú rýchlocestu, čo je síce nepopulárne ale konečne správne riešenie. Nasledovať má nové posúdenie variantov preložky v parametroch cesty I. triedy alebo skapacitnenia existujúcej cesty so zmiernením jej dopadov na časť obce, ktorou prechádza. Keby o zmene rozhodol už minister Počiatek v roku 2012, keď ho na nutnosť prehodnotenia upozornil Inštitút stratégie MDV, primeranejšie riešenie už mohlo byť pripravené na realizáciu.