Pôvodný projekt NDS obsahuje napr. zbytočne dlhé mosty či neoptimálne (drahé) riešenie vetrania tunela Višňové. V roku 2012 súťaž na zhotoviteľa metódou "naprojektuj a postav" umožnila uchádzačom pôvodné riešenie výrazne zefektívniť. Uchádzač, ktorý v tendri predložil najnižšiu ponuku (Skanska + Strabag), túto možnosť využil a ponúkol výrazné zefektívnenie technického riešenia. Žiaľ, NDS na podnet druhého Doprastavu túto ponuku bez primeraného dôvodu vylúčila. Toto rozhodnutie v roku 2014 odobril aj Úrad pre verejné obstarávanie, vtedy v réžii nominantov Smeru-SD. Následne NDS prijala až tretiu ponuku v poradí od združenia Impregilo a Dúhy, ktoré žiadnu optimalizáciu technického riešenia tunelov či mostov neprinieslo. Nasledovali roky zlého riadenia stavby, snahy zhotoviteľa o výrazné dodatočné zvýšenie ceny, v roku 2019 pre štát nevýhodná dohoda o ukončení zmluvy a v roku 2020 nový výber zhotoviteľa. Vzhľadom na stav rozostavanosti však väčšina optimalizácií, ponúknutých v roku 2012, už nebude možná. Náklady citeľne zdvihne aj potreba sanácie rozostavaného tunela a mostov.

Trasa s dlhším tunelom Korbeľka skráti diaľnicu D1 o takmer 3 km, vyhne sa nebezpečným zosuvným územiam i chráneným biotopom a zrejme nebude drahšia ako tzv. úžinový variant. Je preto v tomto prípade najlepším riešením (záverečné stanovisko EIA ju odporúčalo už v roku 2002). Snaha politikov urýchliť dostavbu D1 voľbou trasy s kratším tunelom, a to bez jej riadneho posúdenia, žiaľ viedla do slepej uličky. Neochota priznať a včas opraviť zlé rozhodnutie spôsobila zbytočné zásahy do prírody, márne vynaloženie už vyše 28 miliónov eur a desaťtisícov hodín práce odborníkov. A najmä oddialila reálny horizont dokončenia tohoto úseku diaľnice o viac ako desaťročie.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Úzku, kľukatú a neprehľadnú cestu za Rimavskou Sobotou (najhoršiu na celom južnom ťahu) je napriek nie vysokej intenzite dopravy primerané a potrebné nahradiť súvislou preložkou cesty, resp. 1/2-profilom pomerne nenáročných úsekov rýchlostnej cesty R2 Zacharovce - Bátka a Bátka - Figa spolu v dĺžke 14,5 kilometra. Pred finalizáciou prípravy však odporúčame preveriť možnosti optimalizácie technického riešenia a zníženia nákladov.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Projektované riešenie rýchlostnej cesty R2 je na tomto úseku úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je výsledkom ambície zachovať súčasnú cestu I. triedy, ktorá už vedie mimo obcí a bude sa čoskoro modernizovať, a súbežne s ňou postaviť v novej trase ešte 4-pruhovú rýchlostnú cestu síce v nenáročnom teréne ale s nákladmi až 20 mil. €/km, ktorá navyše neprináša žiadne skrátenie trasy a oproti súčasnej ceste má horšie výškové vedenie (viac stúpaní). Je nutné tento i krátky nasledujúci úsek R2 zásadne preriešiť. Oveľa menej nákladným a kapacitne primeranejším riešením - keď sa časom naplní kapacita 2-pruhovej cesty I/9 - môže byť jej rozšírenie na 4-pruh s dobudovaním mimoúrovňových križovatiek.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Žiaľ, NDS upustila od kolektorov a nahradila ich plánom rozšírenia samotnej diaľnice po Senec na 8-pruh až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov i milióny eur nákladov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov ale s 8-pruhom na D1 sa už viac rokov hovorí, príprava však stagnuje.

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

Ani výstavba 1/2-prifilu rýchlostnej cesty tu nie je opodstatnená, keďže už súčasná cesta vedie mimo obcí, navyše patrí k málo zaťaženým cestám I. triedy.

Dostavba na 4-pruh tu nebude potrebná celé desaťročia. O to zarážajúce je, že NDS na prípravu už minula vyše 1,3 milióna eur.