Projektované riešenie je úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je nutné ho zásadne preriešiť, napríklad prestavbou súčasnej cesty I/9 na 4-pruh. Na tomto úseku totiž cesta vedie mimo obcí a má veľmi dobré smerové aj výškové vedenie vhodné aj pre rýchlostnú cestu. Stačí k nej dobudovať ďalšie 2 jazdné pruhy, čo je reálne s oveľa nižšími nákladmi v porovnaní s plánovaním riešením 4-pruhu v novej trase.

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť. Žiaľ, ministerstvo sa v roku 2018 znovu vrátilo k zbytočne drahému riešeniu, keď ustúpilo neprimeraným požiadavkám niektorých obcí na zachovanie súčasnej cesty I. triedy aj potom, čo diaľnica prevezme vyše 80 % záťaže. Pre vozidlá, čo zostanú mimo diaľnice, by dlhodobo stačila súbežná cesta nižšej kategórie. Tá sčasti existuje a na časti úseku by bolo potrebné ju dostavať, ale s výrazne nižšími nákladmi ako si vyžiada chystané riešenie. Ak sa tu veľkorysá cesta I. triedy naozaj nevyužije ako súčasť budúcej diaľnice (dostavbou iba 2 pruhov) bude vedľa nej dobudovanie ďalších štyroch pruhov v stiesnenom teréne technicky náročné a drahé. Najmä z tohto dôvodu projekt v uplynulých 8 rokoch zamrzol už v pokročilej fáze prípravy, no bez zdrojov na realizáciu.

Na tomto úseku bude aj v prípade rastu intenzity dopravy ešte dlho postačovať súčasná široká a prehľadná cesta I/16. Potrebuje len poriadnu opravu výrazne zanedbanej vozovky.

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Medzi Novákmi a Prievidzou už je 4-pruhová cesta porovnateľná s rýchlocestou. Ďalej až takmer po Handlovú má jestvujúca cesta I. triedy po modernizácii veľmi dobré parametre a ešte veľkú kapacitnú rezervu, teda tiež môže byť trvalým riešením. Na plánovanie rýchlostnej cesty na väčšine úseku tu preto chýbajú objektívne dôvody. Zásadne lepšiu cestu potrebuje len úsek pri Handlovej, kde je potrebná buď preložka cesty mimo mesta a rozšírenie úseku južne od mesta. Alebo rýchlostná cesta R3, ak by sa práve prepojenie v trase Martin - Horná Štubňa - Handlová - Žiar nad Hronom ukázalo ako najefektívnejší variant kapacitného severo-južného prepojenia stredným Slovenskom.