Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Týmto úsekom prechádza už takmer 22 tisíc vozidiel denne, z toho 3,4 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty, neprimerane zaťažuje dotknuté obce a denne spôsobuje výrazné zdržania. Po otvorení nového úseku D3 z Čadce po Svrčinovec od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac. S ňou sa zväčší aj dĺžka kolón a každodenných zdržaní na križovatke pri Kysuckom Novom Meste a obci Radoľa.

Vyše 15 tisíc vozidiel, z toho 3,8-tisíca ťažkých, znamená pre tunel Horelica pri Čadci o polovicu vyššie zaťaženie v porovnaní s tunelom Branisko, ktorý má rovnako iba jednu tunelovú rúru. Časté priebežné uzatváranie tunela Horelica v dôsledku kolón nateraz súvisí aj s križovatkami iba kilometer za tunelom, kde sa tvoria kolóny siahajúce až do tunela. Po otvorení nasledujúceho úseku Čadca - Svrčinovec od roku 2021 by sa situácia mala citeľne zlepšiť, no dostavba na plný profil bude aj tak potrebná a je lepšie k nej pristúpiť skôr ako tu dopravná záťaž po otvorení ďalších úsekov D3 ešte viac stúpne.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí - s výnimkou Čečejoviec. Na vyriešenie obchvatu jednej obce netreba budovať 18 kilometrov rýchlostnej cesty.

Súčasná cesta cez Donovaly vďaka prídavným pruhom pre pomalé vozidlá kapacitne postačuje, problémom sa stáva iba počas výdatného sneženia. Tento ťah perspektívne odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá presmeruje väčšinu z východo-západného tranzitu z aktuálne obľúbenej trasy (R1 - Donovaly - D1) na ucelenú diaľnicu D1, a to skôr ako by prichádzalo do úvahy vybudovanie súvislej R1 až po Ružomberok.

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotný 6-pruh (vrátane odstavných pruhov) je potrebné, ale podstatne menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.