Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú pripravuje Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky.

Projektované riešenie rýchlostnej cesty R2 je na tomto úseku úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je výsledkom ambície zachovať súčasnú cestu I. triedy, ktorá už vedie mimo obcí a bude sa čoskoro modernizovať, a súbežne s ňou postaviť v novej trase ešte 4-pruhovú rýchlostnú cestu síce v nenáročnom teréne ale s nákladmi až 20 mil. €/km, ktorá navyše neprináša žiadne skrátenie trasy a oproti súčasnej ceste má horšie výškové vedenie (viac stúpaní). Je nutné tento i krátky nasledujúci úsek R2 zásadne preriešiť. Oveľa menej nákladným a kapacitne primeranejším riešením - keď sa časom naplní kapacita 2-pruhovej cesty I/9 - môže byť jej rozšírenie na 4-pruh s dobudovaním mimoúrovňových križovatiek.

Po dostavbe úseku D1 Hubová - Ivachnová bude súčasná cesta I/18 pri Ružomberku kapacitne postačovať s veľkou rezervou. Nevyžiada si budovanie úseku R1, keďže po jestvujúcej ceste zabezpečí napojenie na D1 aj východne od Ružomberka (v mieste kríženia jej trasy s diaľnicou D1). Samozrejme bez zdržaní, ktoré na ceste I/18 medzi Ivachnovou a Ružomberkom vznikajú v súčasnosti, keď chýba diaľnica D1.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Naliehavosť dopravného problému tu netvorí tranzit ale vnútromestská doprava, resp. doprava s cieľom v Bratislave. Stav, keď doprava medzi východom a západom hlavného mesta preťažuje hneď dva mosty cez Dunaj, nie je dlhodobo udržateľný a časom si vyžiada riešenie. Východná a južná časť obchvatu Bratislavy, ktorá má vzniknuť v ramci PPP projektu D4R7, síce sčasti odbremení Prístavný most ale vôbec neodľahčí most Lafranconi, ktorý sa bude postupne blížiť k naplneniu kapacity.

Aj severná časť D4 sa plánuje ako diaľničný obchvat trasovaný mimo hlavného mesta. No takéto riešenie pre slabý tranzit medzi D1 a D2 na Záhorí netreba, a na obslúženie dopravy z a do Bratislavy bude málo efektívny. V najbližšom desaťročí bude stačiť lepšie využitie potenciálu odľahčenia ciest prímestskými vlakmi, až ako ďalší v poradí potrebných riešení je cestný tunel popod Malé Karpaty. Tu je mimoriadne dôležité, aby sa včas korektne porovnal dopravný potenciál viacerých možných riešení - nielen medzi Račou a Stupavou (s vyše 11 km tunelom) ale aj možných variantov bližšie k mestu a ťažiskám dopravy, ktoré treba obslúžiť (napr. trasa Galvaniho - Krasňany - Lamač, s ktorou tiež počíta územný plán Bratislavy).

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Žiaľ, NDS upustila od kolektorov a nahradila ich plánom rozšírenia samotnej diaľnice po Senec na 8-pruh až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov i milióny eur nákladov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov ale s 8-pruhom na D1 sa už viac rokov hovorí, príprava však stagnuje.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Jestvujúca cesta I/16 cez Zvolen pretína mesto našťastie mimo centra, avšak v trase, ktoré mesto rozdeľuje. V intraviláne zároveň plní úlohu kľúčovej vnútromestskej komunikácie, keďže spája sídliská na juhu mesta s centrom Zvolena. Vysoké dopravné zaťaženie, negatívne vplyvy na obyvateľstvo i spomaľovanie dopravy postupne zvyšuje naliehavosť odklonenia tranzitnej dopravy na obchvat. Ten má prepojiť hotové úseky R2 východne od Zvolena na rýchlostnú cestu R1.

Dopravne aj spoločensko-ekonomicky optimálny severný obchvat už vyše desaťročie naráža na odpor vlastníkov nehnuteľností v Sliači, ku ktorým sa trasa priblížila. Napriek prisľúbeným technickým opatreniam na elimináciu možných negatívnych vplyvov. Naopak trasovanie R2 cez mesto a teda ešte výraznejšie rozdelenie mesta odmieta Zvolen. Z patovej situácie zodpovední už dlhé roky nevedia nájsť východisko a zrejme jediným riešením bude rozhodnutie vlády o vyššom verejnom záujme.