Týmto úsekom už dnes prechádza 14 až 22 tisíc vozidiel denne, z toho 1,9 až 3,5 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty a neprimerane zaťažuje obce, ktorými takáto dopravná záťaž prechádza. Po dokončení úsekov D1 pri Žiline je pravdepodobné, že aj časť východo-západného tranzitu dnes využívajúca rýchlocestu R1 sa presunie na D1 a doprava tu ďalej stúpne. Po dokončení úseku D1 popri Ružomberku sa tak najväčšie zdržania presunú práve sem.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Týmto úsekom v roku 2015 prechádzalo 6-až 9-tisíc vozidiel denne, z toho sotva tisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Jestvujúca cesta I. triedy kapacitne zvládne aj podstatne vyššiu dopravnú záťaž. V prípade citeľného rastu intenzít dopravy je tento úsek najpotrebnejší z celej ešte plánovanej D1 na východ od Košíc, pretože odbremení od tranzitnej dopravy viacero obcí (Sečovce, Hriadky, Horovce, Trhovište) a osobným vozidlám skráti jazdný čas až o 8 minút. To znamená podstatne väčšie spoločenské prínosy ako má predošlý, dvojnásobne nákladnejší úsek s tunelom Dargov.