NDS a jej projektant v príprave podcenili význam podrobného preskúmania geológie, chýbal tiež záujem o hľadanie efektívnejších a menej nákladných riešení. Stavbu tak zbytočne predražil a počas realizácie výrazne skomplikoval tunel Žilina (malé nadložie, extrémne zlá geológia), ktorému sa dalo úplne vyhnúť prijateľným zdvihnutím nivelety diaľnice.

Výstavba 4-pruhovej cesty je tu opodstatnená, presadzované veľkorysé riešenie prvej časti úseku s tunelom popod Jastrabské sedlo však môže byť zbytočne nákladné. Odporúčame zvážiť menej veľkorysé riešenie. Napríklad akceptovaním nižšej návrhovej rýchlosti a zabratím vhodných úsekov súčasnej cesty tam, kde má vyhovujúce parametre a súbežná cesta buď existuje alebo sa dá dostavať s výrazne nižšími nákladmi.

Na tomto úseku by stačilo postaviť krátky obchvat obce Pinciná a menšími úpravami na jestvujúcej ceste I/16 zvýšiť bezpečnosť križovatky pri Lučenci. Zostávajúca väčšina z takmer 21-kilometrového úseku má ešte veľkú kapacitnú rezervu a jediné čo potrebuje, je poriadna údržba zanedbanej vozovky.

Na tomto úseku bude aj v prípade rastu intenzity dopravy ešte dlho postačovať súčasná široká a prehľadná cesta I/16. Potrebuje len poriadnu opravu výrazne zanedbanej vozovky.

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Žiaľ, NDS upustila od kolektorov a nahradila ich plánom rozšírenia samotnej diaľnice po Senec na 8-pruh až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov i milióny eur nákladov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov ale s 8-pruhom na D1 sa už viac rokov hovorí, príprava však stagnuje.

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Za Michalovcami bude diaľnica D1 nadlho postačovať v polovičnom profile, výstavba 4-pruhu nebude opodstatnená.

Medzi Novákmi a Prievidzou už je 4-pruhová cesta porovnateľná s rýchlocestou. Ďalej až takmer po Handlovú má jestvujúca cesta I. triedy po modernizácii veľmi dobré parametre a ešte veľkú kapacitnú rezervu, teda tiež môže byť trvalým riešením. Na plánovanie rýchlostnej cesty na väčšine úseku tu preto chýbajú objektívne dôvody. Zásadne lepšiu cestu potrebuje len úsek pri Handlovej, kde je potrebná buď preložka cesty mimo mesta a rozšírenie úseku južne od mesta. Alebo rýchlostná cesta R3, ak by sa práve prepojenie v trase Martin - Horná Štubňa - Handlová - Žiar nad Hronom ukázalo ako najefektívnejší variant kapacitného severo-južného prepojenia stredným Slovenskom.