Úseky jestvujúcej cesty I/16 od Zacharoviec pri Rimavskej Sobote po obchvat Figy sú výrazne najhoršie na celom južnom ťahu. Ide o naliehavejší problém ako riešenie iba zriedka problémového horského prechodu Soroška, kde sa plánuje dlhý a nákladný tunel.

Úseky jestvujúcej cesty I/16 od Zacharoviec pri Rimavskej Sobote po obchvat Figy sú výrazne najhoršie na celom južnom ťahu. Ide o naliehavejší problém ako riešenie iba zriedka problémového horského prechodu Soroška, kde sa plánuje dlhý a nákladný tunel.

Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú má už pripravenú Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky.

Tento úsek je menej naliehavý ako úseky D3 pri Kysuckom Novom Meste a Čadci, keďže súčasná cesta I/11 tu už má parametre polovičného profilu diaľnice. Úsekom prechádza vyše 14 tisíc vozidiel denne, z toho až tritisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Kapacita dvojpruhovej cesty sa tak aj tu blíži k naplneniu. Po otvorení kriticky chýbajúceho úseku D3 nad Čadcou od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac a kompletizácia celej diaľnice D3 bude nevyhnutnosťou.

Vyše 15 tisíc vozidiel, z toho 3,8-tisíca ťažkých, znamená pre tunel Horelica pri Čadci o polovicu vyššie zaťaženie v porovnaní s tunelom Branisko, ktorý má rovnako iba jednu tunelovú rúru. Časté priebežné uzatváranie tunela Horelica v dôsledku kolón nateraz súvisí aj s križovatkami iba kilometer za tunelom, kde sa tvoria kolóny siahajúce až do tunela. Po otvorení nasledujúceho úseku Čadca - Svrčinovec od roku 2021 by sa situácia mala citeľne zlepšiť, no dostavba na plný profil bude aj tak potrebná a je lepšie k nej pristúpiť skôr ako tu dopravná záťaž po otvorení ďalších úsekov D3 ešte viac stúpne.

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotný 6-pruh (vrátane odstavných pruhov) je potrebné, ale podstatne menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Týmto úsekom v roku 2015 prechádzalo 6-až 9-tisíc vozidiel denne, z toho sotva tisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Jestvujúca cesta I. triedy kapacitne zvládne aj podstatne vyššiu dopravnú záťaž. V prípade citeľného rastu intenzít dopravy je tento úsek najpotrebnejší z celej ešte plánovanej D1 na východ od Košíc, pretože odbremení od tranzitnej dopravy viacero obcí (Sečovce, Hriadky, Horovce, Trhovište) a osobným vozidlám skráti jazdný čas až o 8 minút. To znamená podstatne väčšie spoločenské prínosy ako má predošlý, dvojnásobne nákladnejší úsek s tunelom Dargov.