NDS a jej projektant v príprave podcenili význam podrobného preskúmania geológie, chýbal tiež záujem o hľadanie efektívnejších a menej nákladných riešení. Stavbu tak zbytočne predražil a počas realizácie výrazne skomplikoval tunel Žilina (malé nadložie, extrémne zlá geológia), ktorému sa dalo úplne vyhnúť prijateľným zdvihnutím nivelety diaľnice.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť, no technické riešenie je aj po vypustení nezmyselného tunela Kysuca (popod križovatku pri Radoli) drahšie než je nutné. Ministerstvo dopravy by malo konečne opustiť úplne nereálne plány o vodnej ceste cez Kysuce - ich rešpektovanie totiž núti NDS projektovať a stavať zbytočne vysoké a dlhé mosty, ktoré stavbu D3 nezmyselne predražujú. Ďalšie zníženie nadmerných nákladov sa dá dosiahnuť menej veľkorysou preložkou cesty I. triedy (od Brodna po Kysuckú bránu), ktorá by zároveň umožnila viesť diaľnicu D3 v priestore Kysuckej brány menej komplikovane a draho. Doteraz vyžadované a projektované parametre preložky cesty I. triedy sú neprimerané, keďže dopravný význam cesty I. triedy bude po presune väčšiny vozidiel na diaľnicu oveľa menší.

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Žiaľ, NDS upustila od kolektorov a nahradila ich plánom rozšírenia samotnej diaľnice po Senec na 8-pruh až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov i milióny eur nákladov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov ale s 8-pruhom na D1 sa už viac rokov hovorí, príprava však stagnuje.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Dostavba na 4-pruh s druhou rúrou tunela Branisko (4,9 km) do 10 rokov je primeraná potrebám. Odhad nákladov až na úrovni 300 miliónov eur však považujeme za výrazne premrštený. Indikuje, že NDS pristupuje k plánovaniu projektov a ich nákladom benevolentne a bez účinnej kontroly nebude hľadať najefektívnejšie riešenie (hoci trasa je v tomto prípade daná, rizikom môžu byť prehnané požiadavky policajtov, hasičov i rôznych útvarov NDS a absentujúce pravidlá, ktorý by pri stavbách dopravnej infraštruktúry na Slovensku strážili primeranosť požiadaviek a projektovaných riešení).

Výstavba 4-pruhovej diaľnice aj na tomto úseku po roku 2030 bude potrebná, otázne je, či dĺžka tunela Dargov musí byť až 4 km, keď v starších materiáloch sa uvádzala dĺžka tunela iba 1 km.

Doterajšie trasovanie diaľnice D1 pri Michalovciach si žiaľ vyžaduje až 3,5-kilometrový privádzač, s ktorým sa cesta z/do Michaloviec po D1 predĺži oproti súčasnej ceste až o 4 km a pre tranzit ďalej v smere z/do Humenného ešte viac. Odporúčame preveriť možnosti trasovania bližšie k Michalovciam, aby sa prínosy úseku pre užívateľov citeľne zvýšili, čo je tu pravdepodobne dosiahnuteľné s rovnakými alebo dokonca menšími nákladmi ako zatiaľ plánované riešenie. Zároveň by sa vylúčil záujem časti vodičov využívať z Michaloviec na D1 kratšiu jestvujúcu cestu cez obec Pozdišovce a mestskú časť Michaloviec Močarany.