Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú pripravuje Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má ešte veľkú kapacitnú rezervu. Navyše tu cesta I/16 vedie takmer výlučne mimo obcí, na vyše 20-kilometrovom úseku zaťažuje obytnú zónu iba krátky prieťah cez obec Pinciná.

Naliehavosť dopravného problému tu netvorí tranzit ale vnútromestská doprava, resp. doprava s cieľom v Bratislave. Stav, keď doprava medzi východom a západom hlavného mesta preťažuje hneď dva mosty cez Dunaj, nie je dlhodobo udržateľný a časom si vyžiada riešenie. Východná a južná časť obchvatu Bratislavy, ktorá má vzniknuť v ramci PPP projektu D4R7, síce sčasti odbremení Prístavný most ale vôbec neodľahčí most Lafranconi, ktorý sa bude postupne blížiť k naplneniu kapacity.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a nebude problémom ani keby tu došlo k značnému nárastu intenzity dopravy.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Napriek vysokému podielu ťažkej dopravy tu 4-pruhová diaľnica má ešte veľkú kapacitnú rezervu a príprava rozšírenia je neopodstatnená. NDS by mala skôr pripracovať rozšírenie cca 2-kilometrového úseku D2 na vstupe do Bratislavy od križovatky Lamač po križovatku Polianky, kde sa 4-pruhová diaľnica podstatne skôr priblíži k naplneniu kapacity.

Z tohto úseku bude potrebná iba časť medzi Handlovou a Žiarom nad Hronom, aj to až spolu s prepojením medzi Handlovou a Turčianskou kotlinou (R3 Ráztočno - Horná Štubňa), ktorý by sem presmeroval aj severo-južný tranzit stredným Slovenskom a využitie úseku citeľne zvýšil.