Projekt nebol hodnotený v rámci prioritizácie z dôvodu obmedzení metodiky (aglomerácie veľkých miest - potrebné posúdiť multimodálne). Má byť vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti a CBA podľa aktuálne platnej metodiky, a to najneskôr pred začiatkom finančne náročných fáz prípravy. V závislosti od výsledkov budú takéto projekty po zverejnení štúdie a jej hodnotení zaradené do realizácie.

Týmto úsekom už dnes prechádza 14 až 22 tisíc vozidiel denne, z toho 1,9 až 3,5 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty a neprimerane zaťažuje obce, ktorými takáto dopravná záťaž prechádza. Po dokončení úsekov D1 pri Žiline je pravdepodobné, že aj časť východo-západného tranzitu dnes využívajúca rýchlocestu R1 sa presunie na D1 a doprava tu ďalej stúpne. Po dokončení úseku D1 popri Ružomberku sa tak najväčšie zdržania presunú práve sem.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Uvedené je poradie projektu Severojužné prepojenie, ktorý má zahŕňať viacero úsekov tvoriacich prepojenie od severnej D1 až po hranicu s Maďarskom. Porovnávacia štúdia variantov v trase R3 alebo R1 má ukázať, ktoré z možných riešení je vhodnejšie a efektívnejšie. Popredné umiestnenie medzi prioritami sa teda nebude týkať všetkých úsekov, pri ktorých je nateraz uvedené.

Úseky jestvujúcej cesty I/16 od Zacharoviec pri Rimavskej Sobote po obchvat Figy sú výrazne najhoršie na celom južnom ťahu. Ide o naliehavejší problém ako riešenie iba zriedka problémového horského prechodu Soroška, kde sa plánuje dlhý a nákladný tunel.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú pripravuje Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky.

Týmto úsekom prechádza už takmer 22 tisíc vozidiel denne, z toho 3,4 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty, neprimerane zaťažuje dotknuté obce a denne spôsobuje výrazné zdržania. Po otvorení nového úseku D3 z Čadce po Svrčinovec od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac. S ňou sa zväčší aj dĺžka kolón a každodenných zdržaní na križovatke pri Kysuckom Novom Meste a obci Radoľa.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má pri nízkom dopravnom zaťažení veľkú kapacitnú rezervu. Ešte dlho nebude opodstatnené budovať k nej súbežnú rýchlostnú cestu.

Vyše 15 tisíc vozidiel, z toho 3,8-tisíca ťažkých, znamená pre tunel Horelica pri Čadci o polovicu vyššie zaťaženie v porovnaní s tunelom Branisko, ktorý má rovnako iba jednu tunelovú rúru. Časté priebežné uzatváranie tunela Horelica v dôsledku kolón nateraz súvisí aj s križovatkami iba kilometer za tunelom, kde sa tvoria kolóny siahajúce až do tunela. Po otvorení nasledujúceho úseku Čadca - Svrčinovec od roku 2021 by sa situácia mala citeľne zlepšiť, no dostavba na plný profil bude aj tak potrebná a je lepšie k nej pristúpiť skôr ako tu dopravná záťaž po otvorení ďalších úsekov D3 ešte viac stúpne.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí - s výnimkou Čečejoviec. Na vyriešenie obchvatu jednej obce netreba budovať 18 kilometrov rýchlostnej cesty.

Súčasná cesta cez Donovaly vďaka prídavným pruhom pre pomalé vozidlá kapacitne postačuje, problémom sa stáva iba počas výdatného sneženia. Tento ťah perspektívne odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá presmeruje väčšinu z východo-západného tranzitu z aktuálne obľúbenej trasy (R1 - Donovaly - D1) na ucelenú diaľnicu D1, a to skôr ako by prichádzalo do úvahy vybudovanie súvislej R1 až po Ružomberok.

Uvedené je poradie projektu Severojužné prepojenie, ktorý má zahŕňať viacero úsekov tvoriacich prepojenie od severnej D1 až po hranicu s Maďarskom. Porovnávacia štúdia variantov v trase R3 alebo R1 má ukázať, ktoré z možných riešení je vhodnejšie a efektívnejšie. Popredné umiestnenie medzi prioritami sa teda nebude týkať všetkých úsekov, pri ktorých je nateraz uvedené.

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotný 6-pruh (vrátane odstavných pruhov) je potrebné, ale podstatne menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Projekt nebol hodnotený v rámci prioritizácie z dôvodu obmedzení metodiky (aglomerácie veľkých miest - potrebné posúdiť multimodálne). Má byť vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti a CBA podľa aktuálne platnej metodiky, a to najneskôr pred začiatkom finančne náročných fáz prípravy. V závislosti od výsledkov budú takéto projekty po zverejnení štúdie a jej hodnotení zaradené do realizácie.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Uvedené je poradie projektu Severojužné prepojenie, ktorý má zahŕňať viacero úsekov tvoriacich prepojenie od severnej D1 až po hranicu s Maďarskom. Porovnávacia štúdia variantov v trase R3 alebo R1 má ukázať, ktoré z možných riešení je vhodnejšie a efektívnejšie. Popredné umiestnenie medzi prioritami sa teda nebude týkať všetkých úsekov, pri ktorých je nateraz uvedené.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Uvedené je poradie projektu Severojužné prepojenie, ktorý má zahŕňať viacero úsekov tvoriacich prepojenie od severnej D1 až po hranicu s Maďarskom. Porovnávacia štúdia variantov v trase R3 alebo R1 má ukázať, ktoré z možných riešení je vhodnejšie a efektívnejšie. Popredné umiestnenie medzi prioritami sa teda nebude týkať všetkých úsekov, pri ktorých je nateraz uvedené.

Problémom na tomto ťahu nie je vysoká intenzita dopravy ani chýbajúca rýchlostná cesta, ale takmer súvislo obostavaná cesta I/64, ktorá vedie v dlhých úsekoch intravilánmi obcí.

Jestvujúca cesta I/16 cez Zvolen pretína mesto našťastie mimo centra, avšak v trase, ktoré mesto rozdeľuje. V intraviláne zároveň plní úlohu kľúčovej vnútromestskej komunikácie, keďže spája sídliská na juhu mesta s centrom Zvolena. Vysoké dopravné zaťaženie, negatívne vplyvy na obyvateľstvo i spomaľovanie dopravy postupne zvyšuje naliehavosť odklonenia tranzitnej dopravy na obchvat. Ten má prepojiť hotové úseky R2 východne od Zvolena na rýchlostnú cestu R1.

Projekt nebol hodnotený v rámci prioritizácie z dôvodu obmedzení metodiky (aglomerácie veľkých miest - potrebné posúdiť multimodálne). Má byť vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti a CBA podľa aktuálne platnej metodiky, a to najneskôr pred začiatkom finančne náročných fáz prípravy. V závislosti od výsledkov budú takéto projekty po zverejnení štúdie a jej hodnotení zaradené do realizácie.

Poradie z priorít vlády vo výstavbe ciest i pomer prínosov k nákladom zodpovedajú nákladnejšiemu variantu R3 s kompletne novým obchvatom Dolného Kubína, vrátane tunelov. Na tejto interaktívnej mape sú uvedené dĺžky, náklady a ďalšie parametre úsekov od Oravského Podzámku po D1 za výrazne menej nákladný variant, ktorý uvažuje s čiastočným využitím jestvujúcej cesty I. triedy a preložkou nevyhovujúcich úsekov - iba takéto riešenie môže priniesť spoločenské prínosy aspoň na úrovni vynaložených nákladov alebo vyššie a mať šancu na realizáciu.

Napriek vysokému podielu ťažkej dopravy tu 4-pruhová diaľnica má ešte veľkú kapacitnú rezervu a príprava rozšírenia je neopodstatnená. NDS by mala skôr pripracovať rozšírenie cca 2-kilometrového úseku D2 na vstupe do Bratislavy od križovatky Lamač po križovatku Polianky, kde sa 4-pruhová diaľnica podstatne skôr priblíži k naplneniu kapacity.

Projekt nebol hodnotený v rámci prioritizácie z dôvodu obmedzení metodiky (aglomerácie veľkých miest - potrebné posúdiť multimodálne). Má byť vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti a CBA podľa aktuálne platnej metodiky, a to najneskôr pred začiatkom finančne náročných fáz prípravy. V závislosti od výsledkov budú takéto projekty po zverejnení štúdie a jej hodnotení zaradené do realizácie.

Týmto úsekom v roku 2015 prechádzalo 6-až 9-tisíc vozidiel denne, z toho sotva tisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Jestvujúca cesta I. triedy kapacitne zvládne aj podstatne vyššiu dopravnú záťaž. V prípade citeľného rastu intenzít dopravy je tento úsek najpotrebnejší z celej ešte plánovanej D1 na východ od Košíc, pretože odbremení od tranzitnej dopravy viacero obcí (Sečovce, Hriadky, Horovce, Trhovište) a osobným vozidlám skráti jazdný čas až o 8 minút. To znamená podstatne väčšie spoločenské prínosy ako má predošlý, dvojnásobne nákladnejší úsek s tunelom Dargov.

Týmto úsekom prechádza vyše 10-tisíc, najbližšie k Michalovciam až takmer 15-tisíc vodiel denne. Vďaka nízkemu podielu ťažkých vozidiel (menej ako tisícka nad 3,5 tony) jestvujúca cesta I. triedy zatiaľ kapacitne postačuje

Uvedené je poradie projektu Severojužné prepojenie, ktorý má zahŕňať viacero úsekov tvoriacich prepojenie od severnej D1 až po hranicu s Maďarskom. Porovnávacia štúdia variantov v trase R3 alebo R1 má ukázať, ktoré z možných riešení je vhodnejšie a efektívnejšie. Popredné umiestnenie medzi prioritami sa teda nebude týkať všetkých úsekov, pri ktorých je nateraz uvedené.

Po plánovanom rozšírení diaľnice D1 z Bratislavy do Senca na 8-pruh a ďalej do Trnavy na plnohodnotný 6-pruh nebude nová súbežná 4-pruhová rýchlocesta ešte veľmi dlho potrebná.

Projekt nebol hodnotený v rámci prioritizácie, nemá ešte štúdiu uskutočniteľnosti

Uvedené je poradie projektu Severojužné prepojenie, ktorý má zahŕňať viacero úsekov tvoriacich prepojenie od severnej D1 až po hranicu s Maďarskom. Porovnávacia štúdia variantov v trase R3 alebo R1 má ukázať, ktoré z možných riešení je vhodnejšie a efektívnejšie. Popredné umiestnenie medzi prioritami sa teda nebude týkať všetkých úsekov, pri ktorých je nateraz uvedené.

Uvedené je poradie projektu Severojužné prepojenie, ktorý má zahŕňať viacero úsekov tvoriacich prepojenie od severnej D1 až po hranicu s Maďarskom. Porovnávacia štúdia variantov v trase R3 alebo R1 má ukázať, ktoré z možných riešení je vhodnejšie a efektívnejšie. Popredné umiestnenie medzi prioritami sa teda nebude týkať všetkých úsekov, pri ktorých je nateraz uvedené.