S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Výstavba 4-pruhovej diaľnice na tomto úseku po roku 2030 bude potrebná. Náklady sú v pomere prínosom veľmi prijateľné, trasa v nenáročnom teréne obchádza naraz až štyri obce. Bolo by vhodné predĺžiť tento úsek ešte o 2 km zo susedného úseku D1 v smere od Košíc s tunelom Dargov (zrejme pribudne až neskôr). Predĺžený úsek by naraz a skôr odbremenil od tranzitnej dopravy aj piatu obec - Dargov.

Doterajšie trasovanie diaľnice D1 pri Michalovciach si žiaľ vyžaduje až 3,5-kilometrový privádzač, s ktorým sa cesta z/do Michaloviec po D1 predĺži oproti súčasnej ceste až o 4 km a pre tranzit ďalej v smere z/do Humenného ešte viac. Odporúčame preveriť možnosti trasovania bližšie k Michalovciam, aby sa prínosy úseku pre užívateľov citeľne zvýšili, čo je tu pravdepodobne dosiahnuteľné s rovnakými alebo dokonca menšími nákladmi ako zatiaľ plánované riešenie. Zároveň by sa vylúčil záujem časti vodičov využívať z Michaloviec na D1 kratšiu jestvujúcu cestu cez obec Pozdišovce a mestskú časť Michaloviec Močarany.

Medzi Novákmi a Prievidzou už je 4-pruhová cesta porovnateľná s rýchlocestou. Ďalej až takmer po Handlovú má jestvujúca cesta I. triedy po modernizácii veľmi dobré parametre a ešte veľkú kapacitnú rezervu, teda tiež môže byť trvalým riešením. Na plánovanie rýchlostnej cesty na väčšine úseku tu preto chýbajú objektívne dôvody. Zásadne lepšiu cestu potrebuje len úsek pri Handlovej, kde je potrebná buď preložka cesty mimo mesta a rozšírenie úseku južne od mesta. Alebo rýchlostná cesta R3, ak by sa práve prepojenie v trase Martin - Horná Štubňa - Handlová - Žiar nad Hronom ukázalo ako najefektívnejší variant kapacitného severo-južného prepojenia stredným Slovenskom.