✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
# |
dátum |
plánovaný
|
odhad NDS
|
1 - veľmi vysoká,
5 - veľmi nízka |
1 - optimálne,
5 - neprimerané | ||||||||||||
1 | 7/2016 | D4 | 4,4 km | 4 - 6 | 1 | 2 | |||||||||||
2 | 7/2016 | D4 | 22,6 km | 4 - 6 | 32 336 - 93 344 | . . . | 1 | 2 | |||||||||
3 | 32. - 33. | 12/2026 | D4 | 12,4 km | 4 | 772 mil. € | 3 | Naliehavosť dopravného problému tu netvorí tranzit ale vnútromestská doprava, resp. doprava s cieľom v Bratislave. Stav, keď doprava medzi východom a západom hlavného mesta preťažuje hneď dva mosty cez Dunaj, nie je dlhodobo udržateľný a časom si vyžiada riešenie. Východná a južná časť obchvatu Bratislavy, ktorá má vzniknuť v ramci PPP projektu D4R7, síce sčasti odbremení Prístavný most ale vôbec neodľahčí most Lafranconi, ktorý sa bude postupne blížiť k naplneniu kapacity. | 4 | ||||||||
4 | 44. - 45. | 2/2029 | D4 | 3,6 km | 4 | 133 mil. € | 5 | Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave. | 5 | ||||||||
5 | 55. - 56. | 5/2031 | R1 | 9,5 km | 4 | 339 mil. € | 9 704 - 13 715 | 4 | Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva. | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020"> "TEN-T Core koridor severo-južného prepojenia je zaradený do priorizácie (rovnako ako všetky TEN-T Core úseky), ale nie je hodnotený z pohľadu ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Projekt je vzhľadom na svoj rozsah potrebné posúdiť samostatnou štúdiou uskutočniteľnosti podľa aktuálnej metodiky a dopravným modelom, ktorý zohľadní diaľkové tranzitné vzťahy a prevedenú dopravu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | ||||||
6 | 62. - 63. | 10/2032 | D2 | 6,9 km | 6 | 107 mil. € | 5 | Napriek vysokému podielu ťažkej dopravy tu 4-pruhová diaľnica má ešte veľkú kapacitnú rezervu a príprava rozšírenia je neopodstatnená. NDS by mala skôr pripracovať rozšírenie cca 2-kilometrového úseku D2 na vstupe do Bratislavy od križovatky Lamač po križovatku Polianky, kde sa 4-pruhová diaľnica podstatne skôr priblíži k naplneniu kapacity. | 5 | ||||||||
6 úsekov |
59,4 km |
4 - 6 |
1 351 mil. € |
9 704 - 93 344 | 3,2 |
3,7 |
jednotlivé fázy: 1 - Technická štúdia, 2 - EIA - Správa o hodnotení, 3 - EIA - Záverečné stanovisko, 4 - Štúdia realizovateľnosti (prebratie), 5 - Dokumentácia na územné rozhodnutie, 6 - Územné rozhodnutie, 7 - Dokumentácia na stavebné povolenie, 8 - MPV pre stavebné povolenie - zmluvy k pozemkom, 9 - Stavebné povolenie - predpoklad NDS, 10 - Dokumentácia na ponuku