✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
# |
dátum |
plánovaný
|
odhad NDS
|
1 - veľmi vysoká,
5 - veľmi nízka |
1 - optimálne,
5 - neprimerané |
aké primeranejšie varianty alebo optimalizácie riešenia treba posúdiť
| ||||||||||
1 | 20. - 23. | 10/2025 | R2 | 2,7 km | 4 | 61 m | 59 mil. € | 12 862 | 3 | 4 | Projektované riešenie je úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je nutné ho zásadne preriešiť, napríklad prestavbou súčasnej cesty I/9 na 4-pruh. Na tomto úseku totiž cesta vedie mimo obcí a má veľmi dobré smerové aj výškové vedenie vhodné aj pre rýchlostnú cestu. Stačí k nej dobudovať ďalšie 2 jazdné pruhy, čo je reálne s oveľa nižšími nákladmi v porovnaní s plánovaním riešením 4-pruhu v novej trase. | |||||
2 | 32. - 33. | 12/2026 | D4 | 12,4 km | 4 | 772 mil. € | 3 | 4 | Aj severná časť D4 sa plánuje ako diaľničný obchvat trasovaný mimo hlavného mesta. No takéto riešenie pre slabý tranzit medzi D1 a D2 na Záhorí netreba, a na obslúženie dopravy z a do Bratislavy bude málo efektívny. V najbližšom desaťročí bude stačiť lepšie využitie potenciálu odľahčenia ciest prímestskými vlakmi, až ako ďalší v poradí potrebných riešení je cestný tunel popod Malé Karpaty. Tu je mimoriadne dôležité, aby sa včas korektne porovnal dopravný potenciál viacerých možných riešení - nielen medzi Račou a Stupavou (s vyše 11 km tunelom) ale aj možných variantov bližšie k mestu a ťažiskám dopravy, ktoré treba obslúžiť (napr. trasa Galvaniho - Krasňany - Lamač, s ktorou tiež počíta územný plán Bratislavy). | |||||||
3 | 57. - 58. | 6/2031 | R3 | 14,0 km | 4 | 433 m | 191 mil. € | 14 233 - 18 874 | 3 | 3 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020"> "TEN-T Core koridor severo-južného prepojenia je zaradený do priorizácie (rovnako ako všetky TEN-T Core úseky), ale nie je hodnotený z pohľadu ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Projekt je vzhľadom na svoj rozsah potrebné posúdiť samostatnou štúdiou uskutočniteľnosti podľa aktuálnej metodiky a dopravným modelom, ktorý zohľadní diaľkové tranzitné vzťahy a prevedenú dopravu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | |||||
3 úseky |
29,1 km |
4 |
494 m |
1 022 mil. € |
12 862 - 18 874 | 3,0 |
3,7 |
jednotlivé fázy: 1 - Technická štúdia, 2 - EIA - Správa o hodnotení, 3 - EIA - Záverečné stanovisko, 4 - Štúdia realizovateľnosti (prebratie), 5 - Dokumentácia na územné rozhodnutie, 6 - Územné rozhodnutie, 7 - Dokumentácia na stavebné povolenie, 8 - MPV pre stavebné povolenie - zmluvy k pozemkom, 9 - Stavebné povolenie - predpoklad NDS, 10 - Dokumentácia na ponuku