✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
# |
dátum |
odhad NDS
|
1 - veľmi vysoká,
5 - veľmi nízka |
1 - optimálne,
5 - neprimerané | |||||||||
1 | 20. - 23. | 10/2025 | R3 | 4,9 km | 77 mil. € | 2 | 2 | ||||||
2 | 20. - 23. | 10/2025 | R3 | 8,3 km | 199 mil. € | 2 | 3 | ||||||
3 | 26. | 4/2026 | R2 | 20,7 km | 211 mil. € | 4 | Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má ešte veľkú kapacitnú rezervu. Navyše tu cesta I/16 vedie takmer výlučne mimo obcí, na vyše 20-kilometrovom úseku zaťažuje obytnú zónu iba krátky prieťah cez obec Pinciná. | 4 | |||||
4 | 20. - 23. | 10/2025 | R2 | 16,0 km | 277 mil. € | 2 | Súčasná cesta má dobré šírkové parametre iba po Trenčianske Jastrabie, ďalej až po Ruskovce ide o úzku cestu neadekvátnu vysokej dopravnej záťaži, ktorá navyše sčasti vedie aj cez obec. | 2 | |||||
5 | 28. - 29. | 8/2026 | R2 | 10,6 km | 125 mil. € | 4 | Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má pri nízkom dopravnom zaťažení veľkú kapacitnú rezervu. Ešte dlho nebude opodstatnené budovať k nej súbežnú rýchlostnú cestu. | 4 | |||||
6 | 20. - 23. | 10/2025 | R2 | 2,7 km | 59 mil. € | 3 | Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú má už pripravenú Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky. | 4 | |||||
7 | 30. | 10/2026 | R1 | 4,6 km | 100 mil. € | 4 | Po dostavbe úseku D1 Hubová - Ivachnová bude súčasná cesta I/18 pri Ružomberku kapacitne postačovať s veľkou rezervou. Nevyžiada si budovanie úseku R1, keďže po jestvujúcej ceste zabezpečí napojenie na D1 aj východne od Ružomberka (v mieste kríženia jej trasy s diaľnicou D1). Samozrejme bez zdržaní, ktoré na ceste I/18 medzi Ivachnovou a Ružomberkom vznikajú v súčasnosti, keď chýba diaľnica D1. | 3 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020"> "TEN-T Core koridor severo-južného prepojenia je zaradený do priorizácie (rovnako ako všetky TEN-T Core úseky), ale nie je hodnotený z pohľadu ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Projekt je vzhľadom na svoj rozsah potrebné posúdiť samostatnou štúdiou uskutočniteľnosti podľa aktuálnej metodiky a dopravným modelom, ktorý zohľadní diaľkové tranzitné vzťahy a prevedenú dopravu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | ||||
8 | 44. - 45. | 2/2029 | D4 | 3,6 km | 133 mil. € | 5 | Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave. | 5 | |||||
9 | 32. - 33. | 12/2026 | D4 | 12,4 km | 772 mil. € | 3 | Naliehavosť dopravného problému tu netvorí tranzit ale vnútromestská doprava, resp. doprava s cieľom v Bratislave. Stav, keď doprava medzi východom a západom hlavného mesta preťažuje hneď dva mosty cez Dunaj, nie je dlhodobo udržateľný a časom si vyžiada riešenie. Východná a južná časť obchvatu Bratislavy, ktorá má vzniknuť v ramci PPP projektu D4R7, síce sčasti odbremení Prístavný most ale vôbec neodľahčí most Lafranconi, ktorý sa bude postupne blížiť k naplneniu kapacity. | 4 | |||||
9 úsekov |
83,8 km |
1 952 mil. € |
3,2 |
3,4 |
jednotlivé fázy: 1 - Technická štúdia, 2 - EIA - Správa o hodnotení, 3 - EIA - Záverečné stanovisko, 4 - Štúdia realizovateľnosti (prebratie), 5 - Dokumentácia na územné rozhodnutie, 6 - Územné rozhodnutie, 7 - Dokumentácia na stavebné povolenie, 8 - MPV pre stavebné povolenie - zmluvy k pozemkom, 9 - Stavebné povolenie - predpoklad NDS, 10 - Dokumentácia na ponuku