Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Úseky jestvujúcej cesty I/16 od Zacharoviec pri Rimavskej Sobote po obchvat Figy sú výrazne najhoršie na celom južnom ťahu. Ide o naliehavejší problém ako riešenie iba zriedka problémového horského prechodu Soroška, kde sa plánuje dlhý a nákladný tunel.

Úzku, kľukatú a neprehľadnú cestu za Rimavskou Sobotou (najhoršiu na celom južnom ťahu) je napriek nie vysokej intenzite dopravy primerané a potrebné nahradiť súvislou preložkou cesty, resp. 1/2-profilom pomerne nenáročných úsekov rýchlostnej cesty R2 Zacharovce - Bátka a Bátka - Figa spolu v dĺžke 14,5 kilometra. Pred finalizáciou prípravy však odporúčame preveriť možnosti optimalizácie technického riešenia a zníženia nákladov.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Po plánovanom rozšírení diaľnice D1 z Bratislavy do Senca na 8-pruh a ďalej do Trnavy na plnohodnotný 6-pruh nebude nová súbežná 4-pruhová rýchlocesta ešte veľmi dlho potrebná.

Preťažovaniu diaľnice D1 v dopravnej špičke treba predchádzať nie plánovaním ďalších rýchlociest ale zlepšením ponuky vlakov medzi Trnavou a Bratislavou, prípadne aj Sencom a Bratislavou (15-minútový interval v špičke v pracovných dňoch).

Dopravne (zbytočne) veľkorysé riešenie, jeho stavebná náročnosť a vysoké náklady (vyše 50 mil. € za sotva 1,7 km) už dávno volali po zásadnom prehodnotení, no ministri dopravy a ich nominanti na to dlho nenašli odvahu. Radšej predstierali pokračovanie prípravy. Až v októbri 2018 stiahla NDS žiadosť o územné rozhodnutie na pridrahú rýchlocestu, čo je síce nepopulárne ale konečne správne riešenie. Nasledovať má nové posúdenie variantov preložky v parametroch cesty I. triedy alebo skapacitnenia existujúcej cesty so zmiernením jej dopadov na časť obce, ktorou prechádza. Keby o zmene rozhodol už minister Počiatek v roku 2012, keď ho na nutnosť prehodnotenia upozornil Inštitút stratégie MDV, primeranejšie riešenie už mohlo byť pripravené na realizáciu.