Dopravne (zbytočne) veľkorysé riešenie, jeho stavebná náročnosť a vysoké náklady (vyše 50 mil. € za sotva 1,7 km) už dávno volali po zásadnom prehodnotení, no ministri dopravy a ich nominanti na to dlho nenašli odvahu. Radšej predstierali pokračovanie prípravy. Až v októbri 2018 stiahla NDS žiadosť o územné rozhodnutie na pridrahú rýchlocestu, čo je síce nepopulárne ale konečne správne riešenie. Nasledovať má nové posúdenie variantov preložky v parametroch cesty I. triedy alebo skapacitnenia existujúcej cesty so zmiernením jej dopadov na časť obce, ktorou prechádza. Keby o zmene rozhodol už minister Počiatek v roku 2012, keď ho na nutnosť prehodnotenia upozornil Inštitút stratégie MDV, primeranejšie riešenie už mohlo byť pripravené na realizáciu.

Namiesto zbytočných 18 km rýchlostnej cesty, ktorá predĺži súčasnú priamu trasu o 1,6 km a vyrieši obchvat jedinej obce, odporúčame pripraviť kratší obchvat obce Čečejovce. Ostatné úseky súčasnej cesty majú veľmi dobré parametre a nevyžadujú budovanie rýchlocesty v novej trase.

Projektované riešenie je úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je nutné ho zásadne preriešiť, napríklad prestavbou súčasnej cesty I/9 na 4-pruh. Na tomto úseku totiž cesta vedie mimo obcí a má veľmi dobré smerové aj výškové vedenie vhodné aj pre rýchlostnú cestu. Stačí k nej dobudovať ďalšie 2 jazdné pruhy, čo je reálne s oveľa nižšími nákladmi v porovnaní s plánovaním riešením 4-pruhu v novej trase.

Aj severná časť D4 sa plánuje ako diaľničný obchvat trasovaný mimo hlavného mesta. No takéto riešenie pre slabý tranzit medzi D1 a D2 na Záhorí netreba, a na obslúženie dopravy z a do Bratislavy bude málo efektívny. V najbližšom desaťročí bude stačiť lepšie využitie potenciálu odľahčenia ciest prímestskými vlakmi, až ako ďalší v poradí potrebných riešení je cestný tunel popod Malé Karpaty. Tu je mimoriadne dôležité, aby sa včas korektne porovnal dopravný potenciál viacerých možných riešení - nielen medzi Račou a Stupavou (s vyše 11 km tunelom) ale aj možných variantov bližšie k mestu a ťažiskám dopravy, ktoré treba obslúžiť (napr. trasa Galvaniho - Krasňany - Lamač, s ktorou tiež počíta územný plán Bratislavy).

Výstavba 4-pruhovej diaľnice aj na tomto úseku po roku 2030 bude potrebná, otázne je, či dĺžka tunela Dargov musí byť až 4 km, keď v starších materiáloch sa uvádzala dĺžka tunela iba 1 km.

Veľkorysé a mimoriadne nákladné riešenie (56 mil. € za 3,8 km dvojpruhovej cesty, čo je viac ako treba napríklad na obchvat Prievidze s 50 tisíc obyvateľmi) je úplne neprimerané. Je potrebné hľadať podstatne menej nákladné napojenie cesty I/64 na diaľnicu D1.