Pôvodný projekt NDS obsahuje napr. zbytočne dlhé mosty či neoptimálne (drahé) riešenie vetrania tunela Višňové. V roku 2012 súťaž na zhotoviteľa metódou "naprojektuj a postav" umožnila uchádzačom pôvodné riešenie výrazne zefektívniť. Uchádzač, ktorý v tendri predložil najnižšiu ponuku (Skanska + Strabag), túto možnosť využil a ponúkol výrazné zefektívnenie technického riešenia. Žiaľ, NDS na podnet druhého Doprastavu túto ponuku bez primeraného dôvodu vylúčila. Toto rozhodnutie v roku 2014 odobril aj Úrad pre verejné obstarávanie, vtedy v réžii nominantov Smeru-SD. Následne NDS prijala až tretiu ponuku v poradí od združenia Impregilo a Dúhy, ktoré žiadnu optimalizáciu technického riešenia tunelov či mostov neprinieslo. Nasledovali roky zlého riadenia stavby, snahy zhotoviteľa o výrazné dodatočné zvýšenie ceny, v roku 2019 pre štát nevýhodná dohoda o ukončení zmluvy a v roku 2020 nový výber zhotoviteľa. Vzhľadom na stav rozostavanosti však väčšina optimalizácií, ponúknutých v roku 2012, už nebude možná. Náklady citeľne zdvihne aj potreba sanácie rozostavaného tunela a mostov.

Trasa s dlhším tunelom Korbeľka skráti diaľnicu D1 o takmer 3 km, vyhne sa nebezpečným zosuvným územiam i chráneným biotopom a zrejme nebude drahšia ako tzv. úžinový variant. Je preto v tomto prípade najlepším riešením (záverečné stanovisko EIA ju odporúčalo už v roku 2002). Snaha politikov urýchliť dostavbu D1 voľbou trasy s kratším tunelom, a to bez jej riadneho posúdenia, žiaľ viedla do slepej uličky. Neochota priznať a včas opraviť zlé rozhodnutie spôsobila zbytočné zásahy do prírody, márne vynaloženie už vyše 28 miliónov eur a desaťtisícov hodín práce odborníkov. A najmä oddialila reálny horizont dokončenia tohoto úseku diaľnice o viac ako desaťročie.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Projektované riešenie je úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je nutné ho zásadne preriešiť, napríklad prestavbou súčasnej cesty I/9 na 4-pruh. Na tomto úseku totiž cesta vedie mimo obcí a má veľmi dobré smerové aj výškové vedenie vhodné aj pre rýchlostnú cestu. Stačí k nej dobudovať ďalšie 2 jazdné pruhy, čo je reálne s oveľa nižšími nákladmi v porovnaní s plánovaním riešením 4-pruhu v novej trase.

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť, no technické riešenie je aj po vypustení nezmyselného tunela Kysuca (popod križovatku pri Radoli) drahšie než je nutné. Ministerstvo dopravy by malo konečne opustiť úplne nereálne plány o vodnej ceste cez Kysuce - ich rešpektovanie totiž núti NDS projektovať a stavať zbytočne vysoké a dlhé mosty, ktoré stavbu D3 nezmyselne predražujú. Ďalšie zníženie nadmerných nákladov sa dá dosiahnuť menej veľkorysou preložkou cesty I. triedy (od Brodna po Kysuckú bránu), ktorá by zároveň umožnila viesť diaľnicu D3 v priestore Kysuckej brány menej komplikovane a draho. Doteraz vyžadované a projektované parametre preložky cesty I. triedy sú neprimerané, keďže dopravný význam cesty I. triedy bude po presune väčšiny vozidiel na diaľnicu oveľa menší.

Aj severná časť D4 sa plánuje ako diaľničný obchvat trasovaný mimo hlavného mesta. No takéto riešenie pre slabý tranzit medzi D1 a D2 na Záhorí netreba, a na obslúženie dopravy z a do Bratislavy bude málo efektívny. V najbližšom desaťročí bude stačiť lepšie využitie potenciálu odľahčenia ciest prímestskými vlakmi, až ako ďalší v poradí potrebných riešení je cestný tunel popod Malé Karpaty. Tu je mimoriadne dôležité, aby sa včas korektne porovnal dopravný potenciál viacerých možných riešení - nielen medzi Račou a Stupavou (s vyše 11 km tunelom) ale aj možných variantov bližšie k mestu a ťažiskám dopravy, ktoré treba obslúžiť (napr. trasa Galvaniho - Krasňany - Lamač, s ktorou tiež počíta územný plán Bratislavy).

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Výstavba 4-pruhovej diaľnice aj na tomto úseku po roku 2030 bude potrebná, otázne je, či dĺžka tunela Dargov musí byť až 4 km, keď v starších materiáloch sa uvádzala dĺžka tunela iba 1 km.