Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a nebude problémom ani keby tu došlo k značnému nárastu intenzity dopravy.

Ani výstavba 1/2-prifilu rýchlostnej cesty tu nie je opodstatnená, keďže už súčasná cesta vedie mimo obcí, navyše patrí k málo zaťaženým cestám I. triedy.

Napriek vysokému podielu ťažkej dopravy tu 4-pruhová diaľnica má ešte veľkú kapacitnú rezervu a príprava rozšírenia je neopodstatnená. NDS by mala skôr pripracovať rozšírenie cca 2-kilometrového úseku D2 na vstupe do Bratislavy od križovatky Lamač po križovatku Polianky, kde sa 4-pruhová diaľnica podstatne skôr priblíži k naplneniu kapacity.

Prípadnému preťaženiu diaľnice v dopravnej špičke (ak intenzita dopravy ďalej porastie) treba predísť zatraktívnením verejnej dopravy - napríklad skrátením intervalu vlakov z Malaciek do Bratislavy na 15 minút (v špičke v pracovných dňoch).

Po plánovanom rozšírení diaľnice D1 z Bratislavy do Senca na 8-pruh a ďalej do Trnavy na plnohodnotný 6-pruh nebude nová súbežná 4-pruhová rýchlocesta ešte veľmi dlho potrebná.

Preťažovaniu diaľnice D1 v dopravnej špičke treba predchádzať nie plánovaním ďalších rýchlociest ale zlepšením ponuky vlakov medzi Trnavou a Bratislavou, prípadne aj Sencom a Bratislavou (15-minútový interval v špičke v pracovných dňoch).

Ide o jednu z najmenej potrebných stavieb NDS. Intenzita dopravy je tu veľmi nízka. V roku 2017 otvorený polovičný profil diaľnice na tomto úseku bude dlho postačovať s veľkou kapacitnou rezervou.

Dostavba na 4-pruh tu nebude potrebná celé desaťročia. O to zarážajúce je, že NDS na prípravu už minula vyše 1,3 milióna eur.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a nebude problémom ani keby tu došlo k značnému nárastu intenzity dopravy.

Ani výstavba 1/2-prifilu rýchlostnej cesty tu nie je opodstatnená, keďže už súčasná cesta vedie mimo obcí, navyše patrí k málo zaťaženým cestám I. triedy.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).

Z tohto úseku bude potrebná iba časť medzi Handlovou a Žiarom nad Hronom, aj to až spolu s prepojením medzi Handlovou a Turčianskou kotlinou (R3 Ráztočno - Horná Štubňa), ktorý by sem presmeroval aj severo-južný tranzit stredným Slovenskom a využitie úseku citeľne zvýšil.

Medzi Novákmi a Prievidzou už je 4-pruhová cesta porovnateľná s rýchlocestou. Ďalej až takmer po Handlovú má jestvujúca cesta I. triedy po modernizácii veľmi dobré parametre a ešte veľkú kapacitnú rezervu, teda tiež môže byť trvalým riešením. Na plánovanie rýchlostnej cesty na väčšine úseku tu preto chýbajú objektívne dôvody. Zásadne lepšiu cestu potrebuje len úsek pri Handlovej, kde je potrebná buď preložka cesty mimo mesta a rozšírenie úseku južne od mesta. Alebo rýchlostná cesta R3, ak by sa práve prepojenie v trase Martin - Horná Štubňa - Handlová - Žiar nad Hronom ukázalo ako najefektívnejší variant kapacitného severo-južného prepojenia stredným Slovenskom.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Po dostavbe úseku D1 Hubová - Ivachnová bude súčasná cesta I/18 pri Ružomberku kapacitne postačovať s veľkou rezervou. Nevyžiada si budovanie úseku R1, keďže po jestvujúcej ceste zabezpečí napojenie na D1 aj východne od Ružomberka (v mieste kríženia jej trasy s diaľnicou D1). Samozrejme bez zdržaní, ktoré na ceste I/18 medzi Ivachnovou a Ružomberkom vznikajú v súčasnosti, keď chýba diaľnica D1.

S ohľadom na blížiace sa dokončenie súvislej D1 (síce neskoro ale skôr ako je reálne predĺžiť R1) nie je namieste očakávať výrazný rast dopravy cez Donovaly. Preto je ambícia spájať B. Bystricu s Ružomberkom rýchlocestou s viacerými tunelmi a celkovými nákladmi cca 1,8 miliardy eur prehnane ambiciózna. Je potrebné posúdiť aj iné varianty riešenia - napríklad cestou I. triedy s jednorúrovým tunelom popod Nízke Tatry a modernizáciou nadväzných úsekov jestvujúcej cesty, prípadne prepojením R1 od B. Bystrice smerom do Turčianskej kotliny (jej spojením s ťahom R3).