✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | ✖ | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
# |
dátum |
plánovaný
|
odhad NDS
|
po ocenení sociálno-ekonomických prínosov za 30 rokov
|
3,5 - 12 t
|
1 - veľmi vysoká,
5 - veľmi nízka |
1 - optimálne,
5 - neprimerané | |||||||||||
18 úsekov |
283,3 km |
2 - 4 |
4 893 mil. € |
3 247 - 14 648 | 3,5 |
4,0 |
||||||||||||
1 | 71. - 78. | po 2040 | R5 | 1,7 km | 2 | 54 mil. € | NDS údaj neposkytla | 7 972 | 246 | 3 | 4 | |||||||
2 | 71. - 78. | po 2040 | R3 | 58,5 km | 2 | 611 mil. € | NDS údaj neposkytla | 3 247 - 11 434 | 62 - 372 | 4 | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020"> "TEN-T Core koridor severo-južného prepojenia je zaradený do priorizácie (rovnako ako všetky TEN-T Core úseky), ale nie je hodnotený z pohľadu ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Projekt je vzhľadom na svoj rozsah potrebné posúdiť samostatnou štúdiou uskutočniteľnosti podľa aktuálnej metodiky a dopravným modelom, ktorý zohľadní diaľkové tranzitné vzťahy a prevedenú dopravu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | ||||||
3 | 69. - 70. | 8/2034 | R2 | 49,0 km | 2 | 662 mil. € | 5,8 % | 5 762 - 14 648 | 172 - 328 | 4 | Z tohto úseku bude potrebná iba časť medzi Handlovou a Žiarom nad Hronom, aj to až spolu s prepojením medzi Handlovou a Turčianskou kotlinou (R3 Ráztočno - Horná Štubňa), ktorý by sem presmeroval aj severo-južný tranzit stredným Slovenskom a využitie úseku citeľne zvýšil. | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020"> "TEN-T Core koridor severo-južného prepojenia je zaradený do priorizácie (rovnako ako všetky TEN-T Core úseky), ale nie je hodnotený z pohľadu ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Projekt je vzhľadom na svoj rozsah potrebné posúdiť samostatnou štúdiou uskutočniteľnosti podľa aktuálnej metodiky a dopravným modelom, ktorý zohľadní diaľkové tranzitné vzťahy a prevedenú dopravu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | |||||
4 | 55. - 56. | 5/2031 | R1 | 11,5 km | 4 | 406 mil. € | NDS údaj neposkytla | 7 784 | 204 | 4 | Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva. | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020"> "TEN-T Core koridor severo-južného prepojenia je zaradený do priorizácie (rovnako ako všetky TEN-T Core úseky), ale nie je hodnotený z pohľadu ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Projekt je vzhľadom na svoj rozsah potrebné posúdiť samostatnou štúdiou uskutočniteľnosti podľa aktuálnej metodiky a dopravným modelom, ktorý zohľadní diaľkové tranzitné vzťahy a prevedenú dopravu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | |||||
5 | 55. - 56. | 5/2031 | R1 | 9,5 km | 4 | 339 mil. € | NDS údaj neposkytla | 9 704 - 13 715 | 256 - 340 | 4 | Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva. | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020"> "TEN-T Core koridor severo-južného prepojenia je zaradený do priorizácie (rovnako ako všetky TEN-T Core úseky), ale nie je hodnotený z pohľadu ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Projekt je vzhľadom na svoj rozsah potrebné posúdiť samostatnou štúdiou uskutočniteľnosti podľa aktuálnej metodiky a dopravným modelom, ktorý zohľadní diaľkové tranzitné vzťahy a prevedenú dopravu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 43, schválené vládou SR v septembri 2020 "Je potrebné preveriť predovšetkým trasovanie severojužného prepojenia medzi diaľnicou D1, rýchlostnou cestou R1/R2 a hranicou s Maďarskom. Sieť TEN-T CORE dnes počíta s vedením tohto koridoru cez Turiec, Krupinu a Šahy rýchlostnou cestou R3. Alternatívy vedenia tejto cesty rýchlostnou cestou R1 popod Nízke Tatry a variantami napojenia na Maďarsko prostredníctvom R3 z Hronského Beňadiku cez Levice alebo s využitím existujúcej a rozostavanej R2 medzi Zvolenom a Lučencom je potrebné samostatne preveriť a zamerať prípravu na jednu najefektívnejšiu alternatívu." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | |||||
6 | 47. | 7/2029 | R2 | 14,0 km | 2 | 117 mil. € | NDS údaj neposkytla | 5 809 - 8 826 | 226 - 259 | 5 | Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať. | 4 | ||||||
7 | 41. | 9/2028 | R2 | 11,5 km | 2 | 235 mil. € | NDS údaj neposkytla | 7 793 | 393 | 2 | Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD). | 4 | ||||||
8 | 39. - 40. | 3/2028 | R2 | 9,6 km | 2 | 112 mil. € | NDS údaj neposkytla | 8 634 - 11 116 | 240 - 422 | 2 | Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, s nedostatkom prehľadných úsekov na bežpečné predbiehanie pomalších vozidiel. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri Novákoch. Opakovane tu dochádza k ťažkým dopravným nehodám aj s fatálnymi následkami, najmä na rovnom ale úzkom úseku s napojeniami ciest z/do obce Nitrica. | 4 | ||||||
9 | 37. - 38. | 2/2028 | R2 | 7,8 km | 2 | 73 mil. € | 3,6 % | 5 587 | 178 | 5 | Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať. | 4 | ||||||
10 | 32. - 33. | 12/2026 | D4 | 12,4 km | 4 | 772 mil. € | NDS údaj neposkytla | 3 | Naliehavosť dopravného problému tu netvorí tranzit ale vnútromestská doprava, resp. doprava s cieľom v Bratislave. Stav, keď doprava medzi východom a západom hlavného mesta preťažuje hneď dva mosty cez Dunaj, nie je dlhodobo udržateľný a časom si vyžiada riešenie. Východná a južná časť obchvatu Bratislavy, ktorá má vzniknuť v ramci PPP projektu D4R7, síce sčasti odbremení Prístavný most ale vôbec neodľahčí most Lafranconi, ktorý sa bude postupne blížiť k naplneniu kapacity. | 4 | ||||||||
11 | 28. - 29. | 8/2026 | R2 | 10,6 km | 2 | 125 mil. € | 4,9 % | 6 412 - 8 112 | 193 - 261 | 4 | Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má pri nízkom dopravnom zaťažení veľkú kapacitnú rezervu. Ešte dlho nebude opodstatnené budovať k nej súbežnú rýchlostnú cestu. | 4 | ||||||
12 | 26. | 4/2026 | R2 | 20,7 km | 2 | 211 mil. € | NDS údaj neposkytla | 6 969 - 10 726 | 280 - 373 | 4 | Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má ešte veľkú kapacitnú rezervu. Navyše tu cesta I/16 vedie takmer výlučne mimo obcí, na vyše 20-kilometrovom úseku zaťažuje obytnú zónu iba krátky prieťah cez obec Pinciná. | 4 | ||||||
13 | 25. | 1/2026 | D3 | 10,8 km | 4 | 309 mil. € | 3,9 % | 14 176 - 14 186 | 381 - 551 | 2 | Tento úsek je menej naliehavý ako úseky D3 pri Kysuckom Novom Meste a Čadci, keďže súčasná cesta I/11 tu už má parametre polovičného profilu diaľnice. Úsekom prechádza vyše 14 tisíc vozidiel denne, z toho až tritisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Kapacita dvojpruhovej cesty sa tak aj tu blíži k naplneniu. Po otvorení kriticky chýbajúceho úseku D3 nad Čadcou od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac a kompletizácia celej diaľnice D3 bude nevyhnutnosťou. | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 "> "Dopravne prioritné projekty s vysokými nákladmi by mali byť v rámci ďalšej prípravy preverené z hľadiska technického riešenia a možnosti optimalizácie nákladov. Týka sa to predovšetkým úseku D1 Turany – Hubová a úsekov D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a R4 Lipníky – Kapušany, ktorých náklady sú vyššie ako benchmark pre podobnú náročnosť terénu a skladbu objektov. Znížením nákladov je možné uvoľniť rozpočtové prostriedky pre ďalšie projekty." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 29, schválené vládou SR v septembri 2020 | |||||
14 | 24. | 12/2025 | R2 | 6,1 km | 4 | 143 mil. € | NDS údaj neposkytla | 12 157 | 494 | 3 | Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú pripravuje Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky. | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 30, schválené vládou SR v septembri 2020"> "Pri všetkých projektoch je pred ich realizáciou potrebné overiť spoločenskú návratnosť v súlade s platnými metodikami a optimalizovať ich náklady. Náklady sa javia vysoké najmä pri projektoch R2 - Križovatka D1 - Trenčianska Turná, R2 - Zacharovce - Figa a R7 - Dolný Bar - Nové Zámky." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 30, schválené vládou SR v septembri 2020 | |||||
15 | 20. - 23. | 10/2025 | R2 | 2,7 km | 4 | 59 mil. € | NDS údaj neposkytla | 12 862 | 498 | 3 | Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú má už pripravenú Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky. | 4 | ||||||
16 | 14. - 15. | 10/2024 | R7 | 23,5 km | 2 | 227 mil. € | 9,0 % | 4 | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 38, schválené vládou SR v septembri 2020"> "Hodnotenie nezohľadňuje prevedenie dopravy z iných cestných ťahov či dopravných módov (...) Dobudovanie rýchlostnej cesty R7 z Nových Zámkov do Bratislavy môže odviesť cestujúcich z prímestských vlakov. Takýto presun, resp. indukciu dopravy nie je možné bez kvalitného dopravného modelu odhadnúť, v hodnotení preto nefiguruje. Ich zahrnutie by však nutne neznamenalo vyššie prínosy, v prípade prevedenia dopravy z ekologickejších módov či pomalších a kratších ciest môže znamenať záporné prínosy v oblasti emisií, spotreby PHM či hluku." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 38, schválené vládou SR v septembri 2020 | ||||||||
17 | 14. - 15. | 10/2024 | R7 | 14,3 km | 2 | 172 mil. € | 8,6 % | 4 | 4 | Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 38, schválené vládou SR v septembri 2020"> "Hodnotenie nezohľadňuje prevedenie dopravy z iných cestných ťahov či dopravných módov (...) Dobudovanie rýchlostnej cesty R7 z Nových Zámkov do Bratislavy môže odviesť cestujúcich z prímestských vlakov. Takýto presun, resp. indukciu dopravy nie je možné bez kvalitného dopravného modelu odhadnúť, v hodnotení preto nefiguruje. Ich zahrnutie by však nutne neznamenalo vyššie prínosy, v prípade prevedenia dopravy z ekologickejších módov či pomalších a kratších ciest môže znamenať záporné prínosy v oblasti emisií, spotreby PHM či hluku." Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, str. 38, schválené vládou SR v septembri 2020 | ||||||||
18 | 3/2020 | R2 | 9,1 km | 4 | 267 mil. € | NDS údaj neposkytla | 8 780 - 11 203 | 348 - 358 | 3 | 4 | ||||||||
18 úsekov |
283,3 km |
2 - 4 |
4 893 mil. € |
3 247 - 14 648 | 3,5 |
4,0 |
jednotlivé fázy: 1 - Technická štúdia, 2 - EIA - Správa o hodnotení, 3 - EIA - Záverečné stanovisko, 4 - Štúdia realizovateľnosti (prebratie), 5 - Dokumentácia na územné rozhodnutie, 6 - Územné rozhodnutie, 7 - Dokumentácia na stavebné povolenie, 8 - MPV pre stavebné povolenie - zmluvy k pozemkom, 9 - Stavebné povolenie - predpoklad NDS, 10 - Dokumentácia na ponuku