Výstavba 4-pruhovej diaľnice na tomto úseku po roku 2030 bude potrebná. Náklady sú v pomere prínosom veľmi prijateľné, trasa v nenáročnom teréne obchádza naraz až štyri obce. Bolo by vhodné predĺžiť tento úsek ešte o 2 km zo susedného úseku D1 v smere od Košíc s tunelom Dargov (zrejme pribudne až neskôr). Predĺžený úsek by naraz a skôr odbremenil od tranzitnej dopravy aj piatu obec - Dargov.

Pôvodný projekt NDS obsahuje napr. zbytočne dlhé mosty či neoptimálne (drahé) riešenie vetrania tunela Višňové. V roku 2012 súťaž na zhotoviteľa metódou "naprojektuj a postav" umožnila uchádzačom pôvodné riešenie výrazne zefektívniť. Uchádzač, ktorý v tendri predložil najnižšiu ponuku (Skanska + Strabag), túto možnosť využil a ponúkol výrazné zefektívnenie technického riešenia. Žiaľ, NDS na podnet druhého Doprastavu túto ponuku bez primeraného dôvodu vylúčila. Toto rozhodnutie v roku 2014 odobril aj Úrad pre verejné obstarávanie, vtedy v réžii nominantov Smeru-SD. Následne NDS prijala až tretiu ponuku v poradí od združenia Impregilo a Dúhy, ktoré žiadnu optimalizáciu technického riešenia tunelov či mostov neprinieslo. Nasledovali roky zlého riadenia stavby, snahy zhotoviteľa o výrazné dodatočné zvýšenie ceny, v roku 2019 pre štát nevýhodná dohoda o ukončení zmluvy a v roku 2020 nový výber zhotoviteľa. Vzhľadom na stav rozostavanosti však väčšina optimalizácií, ponúknutých v roku 2012, už nebude možná. Náklady citeľne zdvihne aj potreba sanácie rozostavaného tunela a mostov.

Prípadnému preťaženiu diaľnice v dopravnej špičke (ak intenzita dopravy ďalej porastie) treba predísť zatraktívnením verejnej dopravy - napríklad skrátením intervalu vlakov z Malaciek do Bratislavy na 15 minút (v špičke v pracovných dňoch).

Výstavba 4-pruhovej cesty je tu opodstatnená, presadzované veľkorysé riešenie prvej časti úseku s tunelom popod Jastrabské sedlo však môže byť zbytočne nákladné. Odporúčame zvážiť menej veľkorysé riešenie. Napríklad akceptovaním nižšej návrhovej rýchlosti a zabratím vhodných úsekov súčasnej cesty tam, kde má vyhovujúce parametre a súbežná cesta buď existuje alebo sa dá dostavať s výrazne nižšími nákladmi.

Preťažovaniu diaľnice D1 v dopravnej špičke treba predchádzať nie plánovaním ďalších rýchlociest ale zlepšením ponuky vlakov medzi Trnavou a Bratislavou, prípadne aj Sencom a Bratislavou (15-minútový interval v špičke v pracovných dňoch).

Rýchlostná cesta v tejto trase nemá opodstatnenie. Dopravne primeranejším riešením je tu preložka cesty I. triedy - tá súčasná totiž vedie takmer súvislo naprieč obcami. Takéto riešenie by bolo lacnejšie, skôr realizovateľné a trvalo postačujúce na dopravnú obsluhu územia od Nitry až po Partizánske. Rýchlocestu R8 treba vypustiť z plánovanej siete, pretože v skutočnosti odďaľuje hľadanie primeranejšieho riešenia, ktoré tento región potrebuje.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Prípadnému preťaženiu diaľnice v dopravnej špičke (ak intenzita dopravy ďalej porastie) treba predísť zatraktívnením verejnej dopravy - napríklad skrátením intervalu vlakov z Malaciek do Bratislavy na 15 minút (v špičke v pracovných dňoch).

Ani výstavba 1/2-prifilu rýchlostnej cesty tu nie je opodstatnená, keďže už súčasná cesta vedie mimo obcí, navyše patrí k málo zaťaženým cestám I. triedy.

Dopravne aj spoločensko-ekonomicky optimálny severný obchvat už vyše desaťročie naráža na odpor vlastníkov nehnuteľností v Sliači, ku ktorým sa trasa priblížila. Napriek prisľúbeným technickým opatreniam na elimináciu možných negatívnych vplyvov. Naopak trasovanie R2 cez mesto a teda ešte výraznejšie rozdelenie mesta odmieta Zvolen. Z patovej situácie zodpovední už dlhé roky nevedia nájsť východisko a zrejme jediným riešením bude rozhodnutie vlády o vyššom verejnom záujme.