Týmto úsekom už dnes prechádza 14 až 22 tisíc vozidiel denne, z toho 1,9 až 3,5 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty a neprimerane zaťažuje obce, ktorými takáto dopravná záťaž prechádza. Po dokončení úsekov D1 pri Žiline je pravdepodobné, že aj časť východo-západného tranzitu dnes využívajúca rýchlocestu R1 sa presunie na D1 a doprava tu ďalej stúpne. Po dokončení úseku D1 popri Ružomberku sa tak najväčšie zdržania presunú práve sem.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Úseky jestvujúcej cesty I/16 od Zacharoviec pri Rimavskej Sobote po obchvat Figy sú výrazne najhoršie na celom južnom ťahu. Ide o naliehavejší problém ako riešenie iba zriedka problémového horského prechodu Soroška, kde sa plánuje dlhý a nákladný tunel.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotný 6-pruh (vrátane odstavných pruhov) je potrebné, ale podstatne menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec.

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Problémom na tomto ťahu nie je vysoká intenzita dopravy ani chýbajúca rýchlostná cesta, ale takmer súvislo obostavaná cesta I/64, ktorá vedie v dlhých úsekoch intravilánmi obcí.

Jestvujúca cesta I/16 cez Zvolen pretína mesto našťastie mimo centra, avšak v trase, ktoré mesto rozdeľuje. V intraviláne zároveň plní úlohu kľúčovej vnútromestskej komunikácie, keďže spája sídliská na juhu mesta s centrom Zvolena. Vysoké dopravné zaťaženie, negatívne vplyvy na obyvateľstvo i spomaľovanie dopravy postupne zvyšuje naliehavosť odklonenia tranzitnej dopravy na obchvat. Ten má prepojiť hotové úseky R2 východne od Zvolena na rýchlostnú cestu R1.

Napriek vysokému podielu ťažkej dopravy tu 4-pruhová diaľnica má ešte veľkú kapacitnú rezervu a príprava rozšírenia je neopodstatnená. NDS by mala skôr pripracovať rozšírenie cca 2-kilometrového úseku D2 na vstupe do Bratislavy od križovatky Lamač po križovatku Polianky, kde sa 4-pruhová diaľnica podstatne skôr priblíži k naplneniu kapacity.