Týmto úsekom v roku 2015 prechádzalo 6-až 9-tisíc vozidiel denne, z toho sotva tisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Jestvujúca cesta I. triedy kapacitne zvládne aj podstatne vyššiu dopravnú záťaž. V prípade citeľného rastu intenzít dopravy je tento úsek najpotrebnejší z celej ešte plánovanej D1 na východ od Košíc, pretože odbremení od tranzitnej dopravy viacero obcí (Sečovce, Hriadky, Horovce, Trhovište) a osobným vozidlám skráti jazdný čas až o 8 minút. To znamená podstatne väčšie spoločenské prínosy ako má predošlý, dvojnásobne nákladnejší úsek s tunelom Dargov.

Napriek vysokému podielu ťažkej dopravy tu 4-pruhová diaľnica má ešte veľkú kapacitnú rezervu a príprava rozšírenia je neopodstatnená. NDS by mala skôr pripracovať rozšírenie cca 2-kilometrového úseku D2 na vstupe do Bratislavy od križovatky Lamač po križovatku Polianky, kde sa 4-pruhová diaľnica podstatne skôr priblíži k naplneniu kapacity.

Jednotlivými úsekmi cesty I. triedy tu prechádza 4-až 8-tisíc vozidiel denne, z toho do 600 ťažkých (nad 3,5 tony). Výstavba diaľnice tu ešte dlho nebude opodstatnená

Problémom na tomto ťahu nie je vysoká intenzita dopravy ani chýbajúca rýchlostná cesta, ale takmer súvislo obostavaná cesta I/64, ktorá vedie v dlhých úsekoch intravilánmi obcí.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Veľmi nízka dopravná záťaž na prihraničnom úseku znamená, že výstavba diaľnice tu ešte dlho nebude opodstatnená a aj vo vzdialenom horizonte má zmysel uvažovať iba s 2-pruhovým riešením

Týmto úsekom už dnes prechádza 14 až 22 tisíc vozidiel denne, z toho 1,9 až 3,5 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty a neprimerane zaťažuje obce, ktorými takáto dopravná záťaž prechádza. Po dokončení úsekov D1 pri Žiline je pravdepodobné, že aj časť východo-západného tranzitu dnes využívajúca rýchlocestu R1 sa presunie na D1 a doprava tu ďalej stúpne. Po dokončení úseku D1 popri Ružomberku sa tak najväčšie zdržania presunú práve sem.