Týmto úsekom už dnes prechádza 14 až 22 tisíc vozidiel denne, z toho 1,9 až 3,5 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty a neprimerane zaťažuje obce, ktorými takáto dopravná záťaž prechádza. Po dokončení úsekov D1 pri Žiline je pravdepodobné, že aj časť východo-západného tranzitu dnes využívajúca rýchlocestu R1 sa presunie na D1 a doprava tu ďalej stúpne. Po dokončení úseku D1 popri Ružomberku sa tak najväčšie zdržania presunú práve sem.

Trasa s dlhším tunelom Korbeľka skráti diaľnicu D1 o takmer 3 km, vyhne sa nebezpečným zosuvným územiam i chráneným biotopom a zrejme nebude drahšia ako tzv. úžinový variant. Je preto v tomto prípade najlepším riešením (záverečné stanovisko EIA ju odporúčalo už v roku 2002). Snaha politikov urýchliť dostavbu D1 voľbou trasy s kratším tunelom, a to bez jej riadneho posúdenia, žiaľ viedla do slepej uličky. Neochota priznať a včas opraviť zlé rozhodnutie spôsobila zbytočné zásahy do prírody, márne vynaloženie už vyše 28 miliónov eur a desaťtisícov hodín práce odborníkov. A najmä oddialila reálny horizont dokončenia tohoto úseku diaľnice o viac ako desaťročie.

V rannej špičke preťaženú cestu I/64 z Rajeckej doliny do Žiliny treba v prvom rade odľahčiť výrazným posilnením ponuky vlakov (po menších investíciách reálne aj na jednokoľajnej trati) a k nim nadväzujúcich autobusov.

Veľkorysé a mimoriadne nákladné riešenie (56 mil. € za 3,8 km dvojpruhovej cesty, čo je viac ako treba napríklad na obchvat Prievidze s 50 tisíc obyvateľmi) je úplne neprimerané. Je potrebné hľadať podstatne menej nákladné napojenie cesty I/64 na diaľnicu D1.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú má už pripravenú Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky.

Projektované riešenie je úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je nutné ho zásadne preriešiť, napríklad prestavbou súčasnej cesty I/9 na 4-pruh. Na tomto úseku totiž cesta vedie mimo obcí a má veľmi dobré smerové aj výškové vedenie vhodné aj pre rýchlostnú cestu. Stačí k nej dobudovať ďalšie 2 jazdné pruhy, čo je reálne s oveľa nižšími nákladmi v porovnaní s plánovaním riešením 4-pruhu v novej trase.

Tento úsek je menej naliehavý ako úseky D3 pri Kysuckom Novom Meste a Čadci, keďže súčasná cesta I/11 tu už má parametre polovičného profilu diaľnice. Úsekom prechádza vyše 14 tisíc vozidiel denne, z toho až tritisíc ťažkých (nad 3,5 tony). Kapacita dvojpruhovej cesty sa tak aj tu blíži k naplneniu. Po otvorení kriticky chýbajúceho úseku D3 nad Čadcou od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac a kompletizácia celej diaľnice D3 bude nevyhnutnosťou.

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť. Žiaľ, ministerstvo sa v roku 2018 znovu vrátilo k zbytočne drahému riešeniu, keď ustúpilo neprimeraným požiadavkám niektorých obcí na zachovanie súčasnej cesty I. triedy aj potom, čo diaľnica prevezme vyše 80 % záťaže. Pre vozidlá, čo zostanú mimo diaľnice, by dlhodobo stačila súbežná cesta nižšej kategórie. Tá sčasti existuje a na časti úseku by bolo potrebné ju dostavať, ale s výrazne nižšími nákladmi ako si vyžiada chystané riešenie. Ak sa tu veľkorysá cesta I. triedy naozaj nevyužije ako súčasť budúcej diaľnice (dostavbou iba 2 pruhov) bude vedľa nej dobudovanie ďalších štyroch pruhov v stiesnenom teréne technicky náročné a drahé. Najmä z tohto dôvodu projekt v uplynulých 8 rokoch zamrzol už v pokročilej fáze prípravy, no bez zdrojov na realizáciu.

Týmto úsekom prechádza už takmer 22 tisíc vozidiel denne, z toho 3,4 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty, neprimerane zaťažuje dotknuté obce a denne spôsobuje výrazné zdržania. Po otvorení nového úseku D3 z Čadce po Svrčinovec od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac. S ňou sa zväčší aj dĺžka kolón a každodenných zdržaní na križovatke pri Kysuckom Novom Meste a obci Radoľa.

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť, no technické riešenie je aj po vypustení nezmyselného tunela Kysuca (popod križovatku pri Radoli) drahšie než je nutné. Ministerstvo dopravy by malo konečne opustiť úplne nereálne plány o vodnej ceste cez Kysuce - ich rešpektovanie totiž núti NDS projektovať a stavať zbytočne vysoké a dlhé mosty, ktoré stavbu D3 nezmyselne predražujú. Ďalšie zníženie nadmerných nákladov sa dá dosiahnuť menej veľkorysou preložkou cesty I. triedy (od Brodna po Kysuckú bránu), ktorá by zároveň umožnila viesť diaľnicu D3 v priestore Kysuckej brány menej komplikovane a draho. Doteraz vyžadované a projektované parametre preložky cesty I. triedy sú neprimerané, keďže dopravný význam cesty I. triedy bude po presune väčšiny vozidiel na diaľnicu oveľa menší.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má pri nízkom dopravnom zaťažení veľkú kapacitnú rezervu. Ešte dlho nebude opodstatnené budovať k nej súbežnú rýchlostnú cestu.

Na tomto úseku bude aj v prípade rastu intenzity dopravy ešte dlho postačovať súčasná široká a prehľadná cesta I/16. Potrebuje len poriadnu opravu výrazne zanedbanej vozovky.

Vyše 15 tisíc vozidiel, z toho 3,8-tisíca ťažkých, znamená pre tunel Horelica pri Čadci o polovicu vyššie zaťaženie v porovnaní s tunelom Branisko, ktorý má rovnako iba jednu tunelovú rúru. Časté priebežné uzatváranie tunela Horelica v dôsledku kolón nateraz súvisí aj s križovatkami iba kilometer za tunelom, kde sa tvoria kolóny siahajúce až do tunela. Po otvorení nasledujúceho úseku Čadca - Svrčinovec od roku 2021 by sa situácia mala citeľne zlepšiť, no dostavba na plný profil bude aj tak potrebná a je lepšie k nej pristúpiť skôr ako tu dopravná záťaž po otvorení ďalších úsekov D3 ešte viac stúpne.

S ohľadom na vysokú intenzitu dopravy a až bezmála 4-tisíc ťažkých vozidiel (nad 3,5 tony) je tu dostavba na 4-pruh opodstatnená.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí - s výnimkou Čečejoviec. Na vyriešenie obchvatu jednej obce netreba budovať 18 kilometrov rýchlostnej cesty.

Namiesto zbytočných 18 km rýchlostnej cesty, ktorá predĺži súčasnú priamu trasu o 1,6 km a vyrieši obchvat jedinej obce, odporúčame pripraviť kratší obchvat obce Čečejovce. Ostatné úseky súčasnej cesty majú veľmi dobré parametre a nevyžadujú budovanie rýchlocesty v novej trase.