Úseky jestvujúcej cesty I/16 od Zacharoviec pri Rimavskej Sobote po obchvat Figy sú výrazne najhoršie na celom južnom ťahu. Ide o naliehavejší problém ako riešenie iba zriedka problémového horského prechodu Soroška, kde sa plánuje dlhý a nákladný tunel.

Úzku, kľukatú a neprehľadnú cestu za Rimavskou Sobotou (najhoršiu na celom južnom ťahu) je napriek nie vysokej intenzite dopravy primerané a potrebné nahradiť súvislou preložkou cesty, resp. 1/2-profilom pomerne nenáročných úsekov rýchlostnej cesty R2 Zacharovce - Bátka a Bátka - Figa spolu v dĺžke 14,5 kilometra. Pred finalizáciou prípravy však odporúčame preveriť možnosti optimalizácie technického riešenia a zníženia nákladov.

Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Súčasná cesta I/9 v tomto úseku je prehľadná, dostatočne široká a vedie mimo obcí. Potrebuje len generálnu prestavbu úplne zdegradovanej betónovej vozovky, ktorú má už pripravenú Slovenská správa ciest. Po jej uskutočnení bude cesta I/9 od diaľnice D1 po Mníchovu Lehotu najmenej problémová z celého ťahu po Nováky.

Projektované riešenie je úplne neprimerané, zbytočne nákladné a v kontexte iných potrieb neobhájiteľné. Je nutné ho zásadne preriešiť, napríklad prestavbou súčasnej cesty I/9 na 4-pruh. Na tomto úseku totiž cesta vedie mimo obcí a má veľmi dobré smerové aj výškové vedenie vhodné aj pre rýchlostnú cestu. Stačí k nej dobudovať ďalšie 2 jazdné pruhy, čo je reálne s oveľa nižšími nákladmi v porovnaní s plánovaním riešením 4-pruhu v novej trase.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá má ešte veľkú kapacitnú rezervu. Navyše tu cesta I/16 vedie takmer výlučne mimo obcí, na vyše 20-kilometrovom úseku zaťažuje obytnú zónu iba krátky prieťah cez obec Pinciná.

Na tomto úseku by stačilo postaviť krátky obchvat obce Pinciná a menšími úpravami na jestvujúcej ceste I/16 zvýšiť bezpečnosť križovatky pri Lučenci. Zostávajúca väčšina z takmer 21-kilometrového úseku má ešte veľkú kapacitnú rezervu a jediné čo potrebuje, je poriadna údržba zanedbanej vozovky.

Naliehavosť dopravného problému tu netvorí tranzit ale vnútromestská doprava, resp. doprava s cieľom v Bratislave. Stav, keď doprava medzi východom a západom hlavného mesta preťažuje hneď dva mosty cez Dunaj, nie je dlhodobo udržateľný a časom si vyžiada riešenie. Východná a južná časť obchvatu Bratislavy, ktorá má vzniknuť v ramci PPP projektu D4R7, síce sčasti odbremení Prístavný most ale vôbec neodľahčí most Lafranconi, ktorý sa bude postupne blížiť k naplneniu kapacity.

Aj severná časť D4 sa plánuje ako diaľničný obchvat trasovaný mimo hlavného mesta. No takéto riešenie pre slabý tranzit medzi D1 a D2 na Záhorí netreba, a na obslúženie dopravy z a do Bratislavy bude málo efektívny. V najbližšom desaťročí bude stačiť lepšie využitie potenciálu odľahčenia ciest prímestskými vlakmi, až ako ďalší v poradí potrebných riešení je cestný tunel popod Malé Karpaty. Tu je mimoriadne dôležité, aby sa včas korektne porovnal dopravný potenciál viacerých možných riešení - nielen medzi Račou a Stupavou (s vyše 11 km tunelom) ale aj možných variantov bližšie k mestu a ťažiskám dopravy, ktoré treba obslúžiť (napr. trasa Galvaniho - Krasňany - Lamač, s ktorou tiež počíta územný plán Bratislavy).

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a nebude problémom ani keby tu došlo k značnému nárastu intenzity dopravy.

Ani výstavba 1/2-prifilu rýchlostnej cesty tu nie je opodstatnená, keďže už súčasná cesta vedie mimo obcí, navyše patrí k málo zaťaženým cestám I. triedy.

Z tohto úseku bude potrebná iba časť medzi Handlovou a Žiarom nad Hronom, aj to až spolu s prepojením medzi Handlovou a Turčianskou kotlinou (R3 Ráztočno - Horná Štubňa), ktorý by sem presmeroval aj severo-južný tranzit stredným Slovenskom a využitie úseku citeľne zvýšil.

Medzi Novákmi a Prievidzou už je 4-pruhová cesta porovnateľná s rýchlocestou. Ďalej až takmer po Handlovú má jestvujúca cesta I. triedy po modernizácii veľmi dobré parametre a ešte veľkú kapacitnú rezervu, teda tiež môže byť trvalým riešením. Na plánovanie rýchlostnej cesty na väčšine úseku tu preto chýbajú objektívne dôvody. Zásadne lepšiu cestu potrebuje len úsek pri Handlovej, kde je potrebná buď preložka cesty mimo mesta a rozšírenie úseku južne od mesta. Alebo rýchlostná cesta R3, ak by sa práve prepojenie v trase Martin - Horná Štubňa - Handlová - Žiar nad Hronom ukázalo ako najefektívnejší variant kapacitného severo-južného prepojenia stredným Slovenskom.