Úsek má riešiť horský prechod Soroška. Ten v skutočnosti patrí k najmenej problémovým na Slovensku. Prečo? Nízka intenzita dopravy, prijateľný podiel ťažkých vozidiel, trasa kompletne mimo obcí a v stúpaní z východu aj prídavný pruhu pre pomalé vozidlá. Viaceré iné cestné horské prechody na Slovensku sú nebezpečnejšie a potrebujú riešenie naliehavejšie. Ani v rámci južného ťahu Soroška nie najhorším úsekom, ide skôr o politikmi zveličený problém.

Prieťah obce Jablonov nad Turňou na tomto úseku už v minulosti vyriešil obchvat. Výstavba R2 s tunelom Soroška - s rizikami v krasovom území - by znamenala aj výstavbu už druhého obchvatu tejto obce.

Týmto úsekom prechádza už takmer 22 tisíc vozidiel denne, z toho 3,4 tisíca ťažkých (nad 3,5 tony). To prevyšuje kapacitu dvojpruhovej cesty, neprimerane zaťažuje dotknuté obce a denne spôsobuje výrazné zdržania. Po otvorení nového úseku D3 z Čadce po Svrčinovec od roku 2021 stúpne atraktivita tohto ťahu ešte viac. S ňou sa zväčší aj dĺžka kolón a každodenných zdržaní na križovatke pri Kysuckom Novom Meste a obci Radoľa.

Plný profil diaľnice je tu nevyhnutnosť, no technické riešenie je aj po vypustení nezmyselného tunela Kysuca (popod križovatku pri Radoli) drahšie než je nutné. Ministerstvo dopravy by malo konečne opustiť úplne nereálne plány o vodnej ceste cez Kysuce - ich rešpektovanie totiž núti NDS projektovať a stavať zbytočne vysoké a dlhé mosty, ktoré stavbu D3 nezmyselne predražujú. Ďalšie zníženie nadmerných nákladov sa dá dosiahnuť menej veľkorysou preložkou cesty I. triedy (od Brodna po Kysuckú bránu), ktorá by zároveň umožnila viesť diaľnicu D3 v priestore Kysuckej brány menej komplikovane a draho. Doteraz vyžadované a projektované parametre preložky cesty I. triedy sú neprimerané, keďže dopravný význam cesty I. triedy bude po presune väčšiny vozidiel na diaľnicu oveľa menší.

Vyše 15 tisíc vozidiel, z toho 3,8-tisíca ťažkých, znamená pre tunel Horelica pri Čadci o polovicu vyššie zaťaženie v porovnaní s tunelom Branisko, ktorý má rovnako iba jednu tunelovú rúru. Časté priebežné uzatváranie tunela Horelica v dôsledku kolón nateraz súvisí aj s križovatkami iba kilometer za tunelom, kde sa tvoria kolóny siahajúce až do tunela. Po otvorení nasledujúceho úseku Čadca - Svrčinovec od roku 2021 by sa situácia mala citeľne zlepšiť, no dostavba na plný profil bude aj tak potrebná a je lepšie k nej pristúpiť skôr ako tu dopravná záťaž po otvorení ďalších úsekov D3 ešte viac stúpne.

S ohľadom na vysokú intenzitu dopravy a až bezmála 4-tisíc ťažkých vozidiel (nad 3,5 tony) je tu dostavba na 4-pruh opodstatnená.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí - s výnimkou Čečejoviec. Na vyriešenie obchvatu jednej obce netreba budovať 18 kilometrov rýchlostnej cesty.

Namiesto zbytočných 18 km rýchlostnej cesty, ktorá predĺži súčasnú priamu trasu o 1,6 km a vyrieši obchvat jedinej obce, odporúčame pripraviť kratší obchvat obce Čečejovce. Ostatné úseky súčasnej cesty majú veľmi dobré parametre a nevyžadujú budovanie rýchlocesty v novej trase.

Súčasná cesta cez Donovaly vďaka prídavným pruhom pre pomalé vozidlá kapacitne postačuje, problémom sa stáva iba počas výdatného sneženia. Tento ťah perspektívne odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá presmeruje väčšinu z východo-západného tranzitu z aktuálne obľúbenej trasy (R1 - Donovaly - D1) na ucelenú diaľnicu D1, a to skôr ako by prichádzalo do úvahy vybudovanie súvislej R1 až po Ružomberok.

Súčasná cesta kapacitne postačuje a perspektívne ju odľahčí kompletizácia diaľnice D1. Tá odbremení trasu cez Donovaly od východo-západného tranzidu, ktorý ju dočasne využíva.

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotný 6-pruh (vrátane odstavných pruhov) je potrebné, ale podstatne menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec.

Od roku 2008 projektované rozšírenie D1 na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu bolo prehnane veľkorysé a nákladné. Je škoda, že NDS upustila od kolektorov až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila mnoho rokov prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov sa síce rozhodlo už pred viacerými rokmi, príprava rozšírenia D1 však od roku 2013 reálne nepokračuje, preto niektoré parametre riešenia nie sú známe, pričom predpokladané náklady zostávajú pomerne vysoké.

Jestvujúca cesta I/9 je na tomto úseku mimoriade úzka, na viacerých miestach neprehľadná a vôbec nevyhovujúca vysokej dopravnej záťaži. Jej kapacitu ešte zhoršuje cca 6%-né stúpanie pri obci Hradište. S ohľadom na dopravné zaťaženie sú významné tiež negatívne vplyvy na obyvateľstvo obcí Dolné Vestenice a Hradište, čo naliehavosť riešenia ešte podčiarkuje (podľa údajov zo stacionárnych radarov je tu intenzita dopravy podstatne vyššia ako údaje z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2015, ktoré pre SSC realizoval VÚD).

Nevyhovujúca súčasná cesta neznamená automaticky nutnosť budovať tu rýchlostnú cestu, obzvlášť keď tá by si vyžiadala aj 600-metrový tunel a až vyše 2,7 km mostov. Pôvodne plánované riešenie R2 na tomto úseku treba zásadne preriešiť a výrazne zefektívniť - prinajmenšom znížením návrhovej rýchlosti a miernym posunom trasy na okraj priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach, aby si nevyžadovala budovanie tunela. Ešte vhodnejším riešením môže byť upustenie od prehnanej ambície mať tu cestu I. triedy aj rýchlostnú cestu a realizovať od Bánoviec po Nováky výrazne kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu I. triedy. V prvej časti výrazným rozšírením súčasnej cesty I/9 v extraviláne, vrátane doplnenia odbočovacích a pripájacích pruhov a prídavného pruhu v stúpaniach. V ďalšej časti kompletnou preložkou cesty I. triedy mimo obcí Hradište, Dolné Vestenice a Horné Vestenice, ktorá by na rozdiel od plánovanej R2 umožnila doplniť aj potrebné napojenia veľkého priemyselného areálu v Dolných Vesteniciach na nový obchvat a umožnila tak odbremeniť súčasnú cestu cez obce o podstatne väčší podiel z dopravnej záťaže.

Južné diaľničné prepojenie Bratislavy na Viedeň a rakúsku diaľničnú sieť má veľkú kapacitnú rezervu. Druhé - severné diaľničné prepojenie popri Marchegu teda v Rakúsku sotva prejde. Nevychádza totiž z odôvodnenej potreby riešiť dopravný problém, skôr sa na Slovensku používa ako zámienka na obhájenie a presadenie nadväzujúceho úseku D4 práve v polohe medzi Račou a Mariankou. Takéto riešenie si pritom vyžiada najdlhší, až vyše 11-kilometrový tunel a preťažené cesty v hlavnom meste odľahčí menej ako kratší tunel bližšie k Bratislave.

Na tomto úseku je dostatočne široká, prehľadná a bezpečná cesta I. triedy, ktorá vedie takmer výlučne mimo obcí. Má veľkú kapacitnú rezervu a ešte dlho tu bude postačovať.